V takej normálnej krajine: O vplyve vraždy Jána Kuciaka na výkon spravodlivosti v Slovenskej republike Analýza Vo februári 2018 zavraždili na Slovensku novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Vražda mala zásadný vplyv na preskupenie politickej moci v krajine a spustila aj súdne procesy s prominentnými obžalovanými vrátane objednávateľa vraždy. S odstupom takmer troch rokov možno konštatovať, že aj keby sa objednávateľa nepodarilo potrestať, existuje šanca, že tento zločin nakoniec prispeje k lepšiemu výkonu spravodlivosti v krajine. Autor/ka Marek Káčer
Češi a migrace: proč se nám nedostává solidarity? Article „Nepřivezu do ČR osmnáctileté Afghánce, protože to pokládám za bezpečnostní riziko", prohlásil počátkem roku 2020 sociálnědemokratický ministr vnitra Jan Hamáček v reakci na žádost o přijetí 40 nezletilých migrantů a uprchlíků bez doprovodu z přeplněných řeckých táborů. Svůj postoj zopakoval v různých variantách předtím i poté, naposledy po požáru, který srovnal se zemí tábor Moria na ostrově Lesbos a zanechal tisíce nezletilých a stovky rodin s dětmi bez přístřeší. Autor/ka Adéla Jurečková
Slovenské voľby 2020: potvrdenie „stabilnej nestability" Slovenské parlamentné voľby 2020 dostali prívlastok ´kritické´. Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky vo februári 2018 a následných odhaleniach prípadov politickej korupcie, zneužívania moci predstaviteľmi vládnej garnitúry a ich prepojení na mafiánske siete, bolo jasné, že v týchto voľbách pôjde o veľa. Nielen o výmenu politikov pri vládnom kormidle, ale o zmenu smerovania krajiny. Autor/ka Oľga Gyárfášová
Po dvoch rokoch od vraždy Jána a Martiny je politická mapa Slovenska prekreslená článek Február 2020 sa zapíše do moderných politických dejín Slovenska ako mesiac veľkého zlomu, ktorý zvláštnym spôsobom spojil v sebe dve dramatické línie vo vnútropolitickom vývoji krajiny. Prvou líniou bolo dva roky trvajúce úsilie občianskej spoločnosti o zásadnú spoločenskú zmenu po tom, čo vo februári 2018 na objednávku mafie bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Druhou líniou bolo drvivé víťazstvo opozície nad dominantnou vládnou stranou Smer-SD v parlamentných voľbách 2020. Autor/ka Grigorij Mesežnikov
Podcasty Heinrich-Böll-Stiftung Praha Podcasty Přehled všech podcastů produkovaných pražskou kanceláří Heinrich-Böll-Stiftung.
30 let od Sametové revoluce: minority a změny Svědectví výjimečných lidí Přinášíme osobní výpovědi šesti mimořádných lidí, kteří jsou dnes v ČR veřejně činní. Žena z romské rodiny (Jana Horváthová), slovenský Žid (Fedor Gál), představitelka queer komunity (Adéla Horáková), syrská Arabka českého původu (Samira Sibai), muž se zdravotním hendikepem a bezdomovec (Slavko Ševčík), vikář (Vladimír Volráb). Ti všichni si museli po roce 1989 zcela nově definovat identitu a své hodnotové postoje vůči většinové společnosti. Barbora Latečková (text), Jana Plavec (photos and videos)
30 let od Sametové revoluce: minority a změny Přinášíme osobní výpovědi šesti mimořádných lidí, kteří jsou dnes v ČR veřejně činní. Žena z romské rodiny (Jana Horváthová), slovenský Žid (Fedor Gál), představitelka queer komunity (Adéla Horáková), syrská Arabka českého původu (Samira Sibai), muž se zdravotním hendikepem a bezdomovec (Slavko Ševčík), vikář (Vladimír Volráb). Ti všichni si museli po roce 1989 zcela nově definovat identitu a své hodnotové postoje vůči většinové společnosti. Autor/ka Barbora Latečková
Ženy a revoluce: 1969 - 1989 - 2019 Video Ženy a revoluce (1969-1989-2019) - Heinrich-Böll-Stiftung Prag Watch on YouTube Tento externí obsah vyžaduje váš souhlas. Vezměte prosím na vědomí naše zásady ochrany osobních údajů. Ke kulatému výročí protestů v roce 1969 v Československu jsme natočili videorozhovor se třemi ženami, které se během komunismu nebály vystoupit z řady a daly najevo, co si o režimu myslí. Disidentky Jarmila Johnová a Dana Němcová a protestující oběť Jana Dušková. Podívejte se, jak ustály sexuální obtěžování veřejnou bezpečností, psychologický nátlak přes děti nebo rozpad rodiny. "Lidé se báli příliš." (J. Johnová)
100 let česko-slovenského státu: hrdá historie a neslavná současnost Letos 28. října přišel skutečný podzim - vytrvalý, hustý liják, mlha a chlad zalézající pod kůži. Počasí hlavní části oslav 100. výročí založení Československé republiky rozhodně nepřálo. Celková atmosféra významného jubilea, které si společně připomněli Češi a Slováci, byla přece jen o poznání lepší. I když mnohým kromě zimy a deště kazila slavnostní náladu i aktuální politická situace. Autor/ka Zuzana Lizcová