Slovensko

Neodrádza nás dostavba jadrovej elektrárne, ani neriešenie našich sťažností v Bruseli, hovorí Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu. 

Výsledky novembrových krajských volieb na Slovensku silne zarezonovali tak na domácej politickej a mediálnej scéne, ako aj v zahraničí. V podmienkach nízkej volebnej účasti lepšie výsledky dosahovali predovšetkým silné strany s disciplinovaným elektorátom, v posledných rokoch najmä strana Smer-SD, ktorej 20-percentná účasť stačila na to, aby ovládla zastupiteľstvá vo väčšine krajov.

Sociálna politika sa popri iných tvrdých politikách EÚ dostala z tabuizovanej zóny do centra európskej debaty. Slovensko je toho príkladom. To však nevyhnutne neznamená, že sa v dohľadnej dobe zobudíme v „sociálnej únii“. 

Tohtoročné leto prinieslo na Slovensko nielen horúčavy, miestami až nad 35ºC, ale aj mimoriadne horúce dni na politickej scéne. Povestná „uhorková sezóna“, vyznačujúca sa slabou koncentráciou alebo absenciou významných politických udalostí a nedostatkom tém pre politických komentátorov, tento rok, zdá sa, Slovensko vynechala.

Slovenská společnost je naladěna prozápadně. Od posledních voleb ale v parlamentu je politická síla, která otevřeně podporuje Rusko - Kotlebovi neonacisté, říká analytik Grigorij Mesežnikov.

Na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015, zorganizovanej nedávno v Bratislave, slovenský premiér Robert Fico a maďarský premiér Viktor Orbán svorne odmietli návrh Európskej únie na zavedenie systému kvót pri rozmiestňovaní utečencov, prichádzajúcich do Európy z Afriky a Blízkeho východu. Spôsob, akým spomínaní politici svoj nesúhlas formulovali, však svedčil skôr o tom, že majú problém nie s kvótami ako takými, ale so samotným faktom, že do ich krajín prichádzajú neželaní cudzinci. 

Slovenské  referendum „o rodine“ (tento názov sa zaužíval v médiách a v bežnej komunikácii,  hoci celkom nezodpovedá obsahu otázok predložených na hlasovanie), ktoré iniciovalo združenie  katolíckych aktivistov Aliancia za rodinu (AZR), sa skončilo 7. februára 2015 fiaskom, ktoré málokto čakal.

V polovici novembra 2014 si obyvatelia Slovenska zvolili svojich zástupcov do miestnych samospráv už po siedmy raz. Tohtoročným voľbám konkurovali dve veľké celospoločenské udalosti: oslavy 25. výročia Nežnej revolúcie, ktoré vrcholili práve daný víkend a odstúpenie predsedu parlamentu a podpredsedu vládnej strany Smer-SD Pavla Pašku v sobotu večer po uzavretí volebných miestností. Týmto pomerne nečakaným krokom Paška reagoval na škandál okolo kúpy predraženého CT prístroja od firmy, s ktorou bol v minulosti majetkovo spojený. A tak sa „malá“ a „veľká“ politika v týchto voľbách miešala aj mimo volebných miestností a rozhodovania voličov.