Letný „krízový vývoj“ na Slovensku

Letný „krízový vývoj“ na Slovensku

Tohtoročné leto prinieslo na Slovensko nielen horúčavy, miestami až nad 35ºC, ale aj mimoriadne horúce dni na politickej scéne. Povestná „uhorková sezóna“, vyznačujúca sa slabou koncentráciou alebo absenciou významných politických udalostí a nedostatkom tém pre politických komentátorov, tento rok, zdá sa, Slovensko vynechala.

Pohled na BratislavuCreator: BRJ INC.. Creative Commons License LogoTato fotografie je licencována pod Creative Commons License.

Naozaj „koaličná kríza“?

Začiatkom augusta sa v Bratislave odohrali udalosti, ktoré pozorovatelia označili za „koaličnú krízu“. Objavili sa dokonca úvahy o možnom páde vlády a o predčasných voľbách. Charakteristika vzniknutej situácie ako „koaličnej krízy“ však nie celkom vystihuje podstatu tých vnútorných turbulencií, ktoré zasiahli vládnu koalíciu, vytvorenú Smerom-sociálnou demokraciou, Slovenskou národnou stranou a stranou Most-Híd (pôvodne štvrtým členom koalície bola strana Sieť, tá sa však kvôli odchodu časti poslancov z nej pre nesúhlas so vstupom do tejto koalície rýchlo rozpadla a de facto zmizla z politickej mapy krajiny). Pochybnosti ohľadne použitia pojmu „kríza“ vo vzťahu k dnešnej situácii vnútri vládnej koalície (minimálne na začiatku celej kauzy) vyvoláva najmä fakt, že ešte par dní pred jej vypuknutím lídri troch vládnych strán Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár presviedčali na spoločnej tlačovej konferencii slovenskú verejnosť, že majú plnú vzájomnú podporu a nijaké problémy v jednotlivých rezortoch, ktoré v tom čase začali pútať pozornosť médií a opozície (napríklad pochybné prideľovanie eurofondov na vedecké a výskumné projekty na ministerstve školstva), túto „nerozbornú jednotu“ troch strán, ktorá vraj nemá v súčasných podmienkach nijakú alternatívu, neohrozí ani neskomplikuje.

Prešli však štyri dni od spoločnej tlačovej konferencie a predseda SNS Andrej Danko oznámil, že poslal Robertovi Ficovi a Bélovi Bugárovi správu, že SNS vypovedá koaličnú zmluvu a žiada o stanovenie nových rámcov pre spoluprácu. „Dobrá sociálno-ekonomická situácia v roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania“, napísal Danko vo svojom oznámení. Zároveň vyhlásil, že SNS sa z vlády odísť nechystá, pretože vraj voči nej neexistuje nijaká iná alternatíva.

Nelogickosť, ba priam nezmyselnosť Dankovho postupu doslova bila do očí. Ak niekto chce zostať v koalícii a iba zmeniť rámce spolupráce, tak predsa nevypovie bez predbežnej konzultácie s partnermi základný dokument o samotnej spolupráci, a to ešte k tomu obyčajnou e-mailovou správou. V štandardným pomeroch výpoveď koaličnej zmluvy, čo i len jedným partnerom, znamená ukončenie jej platnosti, koniec koaličnej spolupráce a odchod z vlády. SNS však svojich ministrov (mimochodom, ani jeden z nich nie členom tejto strany) z vlády nestiahla.

Škandál s eurofondami na ministerstve školstva

Každému, kto sledoval vývoj predchádzajúci Dankovmu šokujúcemu vyhláseniu, bolo jasne, že v hre vôbec nie sú nejaké „nové výzvy a priority“, ale zámer SNS vykorčuľovať z nepríjemnej situácie, do ktorej sa spolu s ministrom školstva Petrom Plavčanom dostala pre podozrenia z manipulácií pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov z eurofondov na financovanie vedeckých a výskumných projektov.

Do médií totiž niekoľko týždňov predtým prenikli informácie, že v rámci niekoľkých výziev na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v objeme 600 miliónov eur získali podporu prevažne podnikateľské subjekty, avšak takmer žiadne akademické inštitúcie (vysoké školy a ústavy Slovenskej akadémie vied). Ukázalo sa, že viaceré súkromné firmy, ktoré sa do grantovej schémy prihlásili a dostali podporu, nikdy predtým vedecké a výskumne aktivity nevyvíjali, niektoré vznikli celkom nedávno a majú minimálny obrat, zamestnávajú jedného až dvoch zamestnancov a sídlia na tzv. schránkových adresách, pričom agentúra spadajúca pod ministerstvo školstva im schválila projekty za milióny eur. Hoci proces výberu bol veľmi netransparentný, médiám sa podarilo zistiť, že členmi hodnotiacich komisií boli aj osoby priamo spojené s podnikateľskými subjektmi, ktoré sa zúčastňovali na súťaži. V niektorých prípadoch odbornosť hodnotiteľov vôbec nesúvisela so zameraním projektov (napríklad kardiológ posudzoval projekty v oblasti metalurgie). A ako čerešnička na torte pôsobili svedectvá niektorých podnikateľov, ktorí tvrdili, že im bola navrhnutá „pomoc“ pri schvaľovaní projektov ak venujú „pomocníkom“ odmenu v podobe 20% z celkovej výšky dotácie.

Demarš z Bruselu

Po tom, čo sa zverejnené informácie stali predmetom ostrej verbálnej výmeny medzi vládnymi stranami a opozíciou, v rámci ktorej Smer-SD a SNS svorne bránili ministra školstva Plavčana a opakovali, že ide o mediálnu vojnu proti vláde, Brusel poslal slovenskej vláde varovný list s odkazom, aby podozrivé fakty boli vyšetrené a aby v prípade pochybení došlo k náprave. Minister Plavčan, ktorý dovtedy tvrdil, že všetko je v poriadku, zmenil tón, vyhlásil, že ani jeden cent ešte nebol z eurofondov na schválené projekty použitý, pričom sa rozhodol zrušiť už schválené projekty a zastaviť posudzovanie ďalších.

Bolo jasné, že minister školstva je vo svojej pozícii neudržateľný, hoci stále mal podporu svojej strany, ktorá sa ocitla pod – a treba povedať, že oprávneným – verejným tlakom. Imidž SNS ako korupčno-klientelistickej strany, sformovaný v minulosti, sa znovu naplno rozvinul. Aby tento tlak aspoň trochu zmiernil a aby odvrátil pozornosť verejnosti a médií od škandálu s eurofondami a presunul ju na vnútro-koaličné spory, urobil Andrej Danko „preventívny“ krok – z ničoho nič vypovedal koaličnú zmluvu.

Následky politického amaterizmu

Týmto svojim rozhodnutím však potvrdil, že je politickým amatérom. Vyvolal vnútro-koaličné turbulencie, ktoré mali opačný efekt, než aký chcel vyvolať – SNS vôbec neposilnil, skôr naopak, oslabil (Smer-SD a Most-Híd vyhlásili, že postup Danka považujú za absurdný a nijakú novú koaličnú zmluvu s SNS uzatvárať nebudú), svojho ministra nezachránil (po niekoľkých dňoch Dankovho predvádzania sa premiér Fico požiadal Plavčana, aby abdikoval), pozornosť od škandálu s eurofondami vôbec neodvrátil, naopak, média pokračovali v publikovaní nových a nových kompromitujúcich faktov. Rating SNS v prieskumoch verejnej mienky výrazne klesol. Snaha o vytvorenie imidžu SNS ako umiernenej, štandardnej a zodpovednej strany v podstate vyšla navnivoč: potvrdilo sa, že je to stále tá istá strana - mocensky chamtivá, politicky rozpínavá a odborne podvyživená.

V snahe ex-post dodať zbrklému konaniu nejakú logiku uviedli zástupcovia SNS cely vejár výhrad k doterajšej spolupráci so Smerom-SD ku ktorým pridali požiadavky na zmeny v politike vládnej koalície. Tvrdili, že na krajskej úrovni sú vraj predstavitelia SNS v rámci koalície diskriminovaní, že zamestnanci úradu vlády poskytujú opozícii kompromitujúce materiály na členov SNS, že do vládneho programu treba doplniť ustanovenia o zavedení v krajine 13. a 14. platu, o vytvorení národného leteckého prepravcu, o potrebe investícií do slovenského kúpeľníctva apod.

Nespokojný s tým, že premiér Fico oznámil „padáka“ ministrovi školstva v živom televíznom vysielaní bez toho, aby predbežne informoval samotnú SNS, vyhlásil Andrej Danko, že ministri za jeho stranu sa nebudú zúčastňovať na zasadaniach vlády kým sa „koaličná kríza“ nevyrieši. A naozaj, jedno zasadanie vlády bolo kvôli Dankovej zaťatosti zrušené.

Korupcia ako zdroj politickej nestability

Na konci tretieho týždňa od vypuknutia „krízy“, v pozadí ktorej na začiatku stalo úsilie jednej z koaličných strán odvrátiť pozornosť verejnosti od vlastných kompromitujúcich prešľapov, situácia postupne dospela do štádia výraznejšej destabilizácie, pri ktorej sa otvárajú rôzne možnosti. Ozvali sa ministri za stranu Most-Híd, ktorí vyjadrili pochybnosti, čí má zmysel v tejto situácii vôbec zotrvávať vo vláde.  A hoci pravdepodobnosť pokračovania činnosti koaličnej vlády na čele s Robertom Ficom sa zatiaľ javí ako vyššia než ostatné možnosti, letný „krízový vývoj“ na Slovensku 2017 názorne potvrdil, že napriek všetkým deklaráciám predstaviteľov vládnych strán o potrebe zabezpečiť politickú stabilitu, tým skutočným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru stability (alebo skôr nestability) na Slovensku, akousi stálicou slovenskej politiky, sú pretrvávajúce praktiky politického a ekonomického klientelizmu, ku ktorému po voľbách 2016 pribudol neuveriteľný amaterizmus niektorých politikov, aj tých „špičkových“.