Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci
Takzvaná utečenecká kríza predstavuje dnes veľkú výzvu pre EÚ, pre jej jednotlivé členské krajiny a ich občanov. Je jasné, že na to, aby sa dalo úspešne čeliť tejto výzve, musia byť riešenia, založené na solidarite a zdieľanej odpovednosti, pripravované a uskutočňované na úrovni celej EÚ. Zároveň je dôležité analyzovať reakcie národných vlád, keďže veľa prezrádzajú o stave, v akom sa nachádzajú členské krajiny a Únia ako celok.
V roku 2015 sa železničná stanica Keleti v Budapešti stala symbolom neschopnosti členských krajín EÚ vypracovať solidárnu utečeneckú politiku a v konečnom dôsledku aj symbolom stroskotania nefunkčných dublinských pravidiel. Tie vyžadujú, aby sa utečenci registrovali a predkladali žiadosť o azyl v krajine, prostredníctvom ktorej vstupujú na územie EÚ.
Myšlienka prerozdelenia utečencov v rámci EÚ na základe záväzných kvót narazila na silný odpor štátov Vyšehradskej štvorky – Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Dôvody, pre ktoré vlády týchto štyroch krajín odmietli kvóty, si zasluhujú kritiku. Nazdávame sa však, že za drámu, ku ktorej došlo v priebehu posledných rokov na vonkajších hraniciach EÚ i vnútri krajín schengenskej zóny, nenesú zodpovednosť iba krajiny V4. Nie sú to ony, ktoré nesú výlučnú zodpovednosť za to, že sa členské štáty EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise. Takzvaná utečenecká kríza nateraz spočíva v dlhodobej neschopnosti väčšiny členských štátov EÚ, vrátane Nemecka, vytvoriť perspektívnu a solidárnu utečeneckú a azylovú politiku Únie.
Sme presvedčení o potrebe sústavnej a vecnej diskusie na úrovni celej EÚ a jednotlivých členských štátov o otázkach týkajúcich sa migrácie a azylu. Musíme zhromažďovať a analyzovať dáta, poukazovať na výzvy pre spoločnosť, naznačovať cesty ich riešenia. Práve to je dôvod, prečo sme sa rozhodli v rámci vzájomnej spolupráce našich dvoch organizácií vydať knihu, ktorá sa zaoberá témou migrácie a azylu na Slovensku, prístupmi SR k integrácii migrantov, historickými skúsenosťami Európy a Slovenska s vnútroeurópskou migráciou, ktorá hovorí o tom, ako sa postavila Slovenská republika voči možnosti prijatia utečencov na svojom území. Nie je to kniha iba o migrantoch a utečencoch, migrantkách a utečenkyniach, prichádzajúcich na Slovensko alebo ho obchádzajúcich, ale aj o samotnom Slovensku, o politickom, kultúrnom a mentálnom nastavení slovenskej politickej elity i slovenského obyvateľstva.