Orbánovi voliči si pozrú prvé správy, ku ktorým sa dostanú, nevyhľadávajú nezávislé médiá. Jeho metódy preberajú aj v iných krajinách, preto treba spozornieť pri každej zmene, ktorou vláda vytvára nepriaznivé prostredie pre novinárov, myslí si Attila Mong z Výboru na ochranu novinárov.
Attila Mong je zástupca Výboru na ochranu novinárov pre Európu so sídlom v Berlíne. Je bývalým výskumným pracovníkom Hooverovho inštitútu na Stanfordovej univerzite. V Maďarsku získal Pulitzerovu pamätnú cenu za najlepšiu investigatívnu žurnalistiku v roku 2004 a cenu Soma za investigatívnu žurnalistiku v roku 2003.
V rozhovore hovorí:
• Čo znamenajú Orbánove videá, v ktorých chodí do trafík,
• či bude po znovuzvolení cieliť na nezávislé online médiá,
• ako si dať pozor na jeho taktiky,
• čo si myslí o posilnení práva na odpoveď na Slovensku,
• a čo by s tým mala urobiť EÚ.
Ako veľmi vás znepokojuje stav slobody médií v Európe?
Hrozieb je viacero. Vo východných krajinách, ako napríklad v Maďarsku a Poľsku, sa slobodu médií snažia obmedziť vlády. A už aj niektoré západoeurópske krajiny si z nich berú príklad.
Takmer v každej krajine tiež vidíme vzostup populistických síl. Dochádza k útokom na dôveryhodnosť novinárov a tiež na novinárov ako profesiu. V niektorých krajinách proti nim vystupujú aj extrémistické skupiny, prípadne ich ohrozuje organizovaný zločin.
Ako sa situácia vyvíja, zhoršuje sa?
V podstate vo všetkých európskych krajinách vidíme zhoršovanie slobody médií. To sa prejavuje aj v indexoch slobody tlače. Vidíme nárast útokov na novinárov, počas pandémie ich bolo veľa. Ľudia útočili na novinárov iba preto, lebo sprostredkovávali informácie o zdravotnej kríze, o tom, ako sa chrániť a očkovať.
Bude tento trend pokračovať aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine?
Áno, v mnohých krajinách sme zdokumentovali prípady, keď boli novinári napadnutí, pretože pokrývali vojnu na Ukrajine a verejnosť ich považovala za proukrajinské spravodajstvo. K takýmto útokom došlo napríklad v Srbsku.
Vojnová situácia vystavuje novinárov väčšiemu riziku, pretože vytvára veľmi polarizovanú situáciu. Takže čokoľvek, čo napíšu, môže byť ľahšie nepochopené.
Môže to ohroziť budúcnosť novinárskej profesie?
Pred pár týždňami sme uverejnili reportáž o tom, ako sa maďarskí novinári cítia a jeden z nich mi vyslovene povedal, že je veľmi ťažké nájsť mladých talentovaných ľudí, ktorí by sa chceli stať novinármi. Nie je to pre nich atraktívne povolanie, pretože vidia iba problémy a útoky.
Ako o vojne informujú maďarské médiá ?
Je známe, že v Maďarsku sú verejnoprávne médiá pod vplyvom vlády. Veľmi pozorne nasledujú vládnu líniu, a tak je to aj v súvislosti s vojnou.
V úvode to však pre nich predstavovalo výzvu, pretože vládna línia na začiatku neexistovala. Orbán bol pred vojnou veľmi prorusky orientovaný, počas prvých týždňov vojny musela vláda prehodnotiť svoju stratégiu. A preto aj vojnové spravodajstvo maďarského verejnoprávneho vysielateľa bolo niekedy nejasné.
V Maďarsku je tiež pomerne široká sieť súkromných médií pod vplyvom vlády alebo vládnucej strany, pretože ich vlastnia podnikatelia blízki Viktorovi Orbánovi. A aj ich spravodajstvo je provládne. Takže čokoľvek vláda povie, spravodajstvo to nasleduje.
Ako to vyzerá v praxi?
Nie je to iba o Rusku, ale aj o pokračovaní dodávok energie, pri ktorých je Maďarsko závislé od Ruska. Takže sa veľa píše o hospodárskych záujmoch Maďarska a o tom, ako čo najviac zmierniť dopady vojny na Maďarsko.
Orbánov argument, ktorý rád prezentuje aj vo videách, je, že človek stále môže prísť do trafiky a kúpiť si noviny s kritickými článkami.
Tu by som veľmi rád prirovnal maďarskú situáciu k Rusku. Samozrejme, po vypuknutí vojny sa Rusko dramaticky zmenilo, ale toto ich aspoň predtým spájalo. Aj v Rusku ste totiž mali sieť nezávislých online médií, ktoré písali, čo chceli.
Problémom však je, že ich dosah je obmedzený systémom mediálneho trhu. Takže ich spravodajstvo sa nedostáva k väčšiemu publiku a najmä k publiku, ktoré by sa dalo považovať za lojálne Orbánovi. To sú ľudia žijúci na vidieku, v menších mestách, ktorí aktívne nehľadajú informácie na internete a nezávislé zdroje. Konzumujú to, čo je pre nich ľahko dostupné, sledujú prvé správy, ku ktorým sa dostanú. A najmä na vidieku sú všetky regionálne noviny vo vlastníctve oligarchov blízkych Orbánovi.
Čo tieto médiá píšu o Európskej únii? Napríklad o tom, že pre korupciu možno Maďarsku pozastaví eurofondy?
Píšu o tom, že Maďarsko bojuje proti vplyvu Bruselu, proti vplyvu medzinárodných globalizovaných investorov. Do toho je zasadený celý tento spor o právny štát.
Samozrejme, je tu aj silný rozpor, pretože Maďarsko je veľkým príjemcom eurofondov, od ktorých závisí jeho infraštruktúra. Takže na jednej strane ľudia sú za EÚ, ale Orbánovi sa zatiaľ darí prerážať s úlohou obrancu voči Bruselu, najmä v tejto zložitej vojnovej situácii. Takto sa mu podarilo aj vyhrať posledné voľby, s veľkou väčšinou.
Pôjde Orbán po znovuzvolení aj po tých zostávajúcich internetových médiách?
Myslím si, že to nie je v jeho záujme. To bola skôr stratégia v úvode jeho kariéry, snažiť sa vytlačiť medzinárodných investorov a prevziať súkromné médiá. Teraz už je nezávislých médií iba niekoľko, a Orbán na ne môže ukazovať ako na dôkaz mediálnej plurality.
Teraz to robí inak, snaží sa im sťažovať život. Napríklad zruší daňový režim, ktorý bol pre slobodné povolania veľmi priaznivý. To ešte viac sťaží nezávislým médiám fungovanie. Ale nemyslím si, že sa ich budú snažiť potlačovať priamejšie. Toto mediálne prostredie mu už vyhovuje, podarilo sa mu v ňom vyhrať posledné dvoje voľby.
Hovorili ste, že aj iné krajiny si berú príklad z Maďarska. Ako sa to dá spoznať?
Treba spozornieť pri každom kroku vlády, ktorým vytvára nepriaznivé prostredie pre nezávislých novinárov a sťažuje im ekonomické prežitie. Napríklad tak, že sa štátna reklama prideľuje lojálnym médiám. Aj súkromní inzerenti sa môžu začať zdráhať inzerovať v nezávislých médiách, pretože sa obávajú stretu s vládou.
Problémom je tiež, ak súdy nenasledujú to, o čom novinári píšu. Takže aj keď sa nejaká kauza odhalí, pre páchateľov to nemá následky.
Na Slovensku sa nedávno menili mediálne zákony, v ktorých sa posilnilo aj právo na odpoveď. Čo si o tom myslíte?
Ak má niekto na Slovensku problém s tým, čo novinár napísal, tak môže využiť silný zákon proti ohováraniu. Nebolo potrebné posilňovať právo na odpoveď. To iba núti publikácie, aby sa stali hlasnými trúbami politikov.
Nedávno vyšla Správa o právnom štáte v roku 2022, prvýkrát obsahovala pre členské štáty aj odporúčania. Slovensko aj Maďarsko si v nich našli odporúčania posilniť nezávislosť verejnoprávnych médií aj ochranu novinárov. Pomôže to?
Myslím si, že táto správa je veľmi užitočná, pretože poskytuje dobrý prehľad. Dokáže ukázať, ktoré problémy sú vo viacerých štátoch naraz. Horšia je v sledovaní vývoja v čase, nedá sa z nej vyčítať, či sú dnes problémy vážnejšie.
Ide o dôležité odporúčania, základným rozporom v EÚ však je, že médiá a ich regulácia sú stále v kompetencii národných štátov. Takže je veľmi ťažké ich presadiť.
Eurokomisia napriek tomu plánuje tento rok predstaviť Európsky akt o slobode médií. Čo by mal obsahovať?
EÚ by sa mala pozrieť na to, ako je regulovaný mediálny trh a aká je vlastnícka štruktúra médií. To priamo ovplyvňuje hospodársku súťaž, kde Únia kompetencie má. Tiež môže určiť pravidlá aj pre štátnu reklamu.
A ak bol takto prijatý európsky zákon o slobode médií, myslíte si, že má silu zmeniť situáciu v Maďarsku?
Bude to viac, než čo máme teraz. Určite by to Európe pomohlo, pretože dnes má iba veľmi málo nástrojov, ako zasiahnuť v Maďarsku.
Nemyslím si, že to bude nejaké zázračné riešenie, pretože regulácia médií stále zostane vo veľkej miere v rukách členského štátu. Ale myslím si, že čím viac takýchto nástrojov bude, tým viac sa pre maďarské médiá otvorí priestor na prežitie a získanie reálneho podielu na trhu.
__________________________________________________________________________________
Rozhovor vznikl v rámci spolupráce EURACTIV Slovensko a Heinrich-Böll-Stiftung Praha a byl v originále publikován na webu euractiv.sk.
