Desiatky tisíc protestujúcich ľudí opäť zapĺňajú slovenské mestá, aby odkázali vláde Roberta Fica svoju nespokojnosť. Dôvodom septembrových demonštrácií je balíček konsolidačných opatrení za 2,7 miliardy eur, ktorý zdvíha dane a odvody bežným ľuďom. Protestujúci hovoria o „ožobračovaní“ a opozícia začala aktívne pracovať na vyhlásení generálneho štrajku 17. novembra.
Premiér Robert Fico však dokázal vo verejnom diskurze výbušnú tému konsolidácie šikovne prekryť nečakaným schválením novely Ústavy SR. Podporilo ju 90 poslancov koalície aj konzervatívna časť opozície len dva dni po schválení konsolidačného balíka. Novela oslabuje ochranu ľudských práv na Slovensku a spochybňuje nadradenosť európskej legislatívy nad slovenskými zákonmi. Očakáva sa ďalšia vlna masových protestov, ktoré tým získali nový náboj.
Rakušan v dave
Na bratislavskom „Proteste proti ožobračovaniu“ v polovici septembra sa zišlo približne 18-tisíc ľudí. V rukách držali transparenty ako „Máme toho dosť“ alebo „Konsolidovať treba, ale nie takto!“ Ľudí vyhnali do ulíc vládne opatrenia, ktoré v mene ozdravenia verejných financií zvyšujú dane a odvody pre bežných zamestnancov a živnostníkov. Vláda sľubuje šetrenie aj na prevádzke štátu, ale žiadne konkrétne opatrenia zatiaľ nepredstavila a väčšinu bolestivých zmien musia znášať občania.
V dave demonštrantov sa objavil aj český vicepremiér a minister vnútra Vít Rakušan (STAN). Novinárom povedal, že prišiel ako súkromná osoba a zaujímala ho situácia na Slovensku, ktorej by sa Česko malo vyvarovať. „Často používame Slovensko aj v našich predvolebných debatách. V Česku musíme zabrániť tomu, aby vládli populisti a potomkovia komunistov,“ uviedol Rakušan pre Denník N.
Netradičná Rakušanova účasť na opozičnom proteste len potvrdila, že oficiálne česko-slovenské vzťahy sú na bode mrazu. Slovenská vláda to označila za nevhodné zasahovanie českej vlády do vnútorných záležitostí Slovenska.
Generálny štrajk
Účasť člena českej vlády nebola jediným prekvapením bratislavského protestu. O druhé sa postaral predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling, keď z pódia nečakane vyhlásil, že Slovensko potrebuje generálny štrajk, ktorý by sa symbolicky mohol udiať 17. novembra.
„Musíme otriasť vládou Roberta Fica a pripomenúť jej, že sila parlamentnej demokracie pochádza od ľudí, ktorých táto vláda ožobračuje a zdiera,“ vyhlásil Gröhling. Jeho nápad sa ukázal ako čisto spontánny a preto zatiaľ nenašiel jednoznačnú podporu zvyšných opozičných strán, zamestnávateľov a odborov. Gröhling je odhodlaný o téme rokovať so všetkými dôležitými stranami a verí, že do 17. novembra sa mu podarí presvedčiť potrebných partnerov.
Podpora štrajku sa podľa šéfa SaS dá vyjadriť rôznymi spôsobmi, napríklad aj zatvorením prevádzky na hodinu počas obeda, alebo vyvesením letákov. Podobne prebiehal aj posledný generálny štrajk na území Československa 27. novembra 1989, ktorý sa ukázal byť zásadným momentom pre pád komunistického režimu.
Zapojila sa do neho menej ako polovica pracujúcich a trval dve hodiny od poludnia do druhej hodiny poobede. Nie všetci zamestnanci však prerušili výrobu. Mnohí si iba pripli na šaty trikolóry na znak podpory rodiacej sa Nežnej revolúcie.
Odborári váhajú
Dôležitý bude najmä postoj odborárov, ktorí sa zatiaľ k téme štrajku stavajú vlažne. Sami ostro kritizujú konsolidačné opatrenia a tvrdia, že každý pracujúci príde v priemere o 400 eur ročne. Preto organizujú vlastný protivládny protest 30. septembra. O podpore generálneho štrajku však zatiaľ mlčia. Napriek tomu ich premiér Robert Fico už obvinil, že sa spolčili v tejto téme s opozíciou.
Na Slovensku sa tak deje netradičná situácia, že sociálno-demokratická vláda sa dostala do ostrého sporu s odborármi, ktorí bývajú jej tradičnými partnermi. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová vyhlásila, že odbory sa nikdy nestanú nástrojom politického boja. Preto sa dôrazne ohradila voči „klamlivým slovám premiéra, že odbory sú spojené s opozíciou, alebo že spolu s ňou vymysleli generálny štrajk.“ Zároveň však pripustila, že sa stretne s Branislavom Gröhlingom, aby tému prediskutovali.
Slovensko chce inšpirovať
Schválenie kontroverznej novely Ústavy len dva dni po konsolidačnom balíku padlo do napätej verejnej atmosféry ako nečakaná správa. Nepochybne má potenciál vniesť ďalší impulz protivládnym protestom. Novela je namierená proti LGBT menšinám a prednosti práva EÚ. Premiér Fico sa vôbec netají tým, že schválená norma má obmedziť dosah európskej legislatívy na slovenský právny poriadok a Slovensko tým chce inšpirovať aj iné členské štáty.
„Môžeme byť príkladom pre iné krajiny,“ uviedol zjavne rozveselený Robert Fico v parlamente tesne po hlasovaní. Dodal, že liberalizmus a progresivizmus ničia Európu a tento trend treba zastaviť. „Slovensko ukázalo svetu, že sme tu. Brusel nám nebude hovoriť, že tu existujú nejaké iné pohlavia ako muž a žena,“ dodal premiér.
Protieurópska novela Ústavy
Slovensko tak urobilo ďalší krok smerom k maďarskej ceste a vystavuje sa rovnakému postihu zo strany Európskej komisie, akému čelí Maďarsko pre porušovanie európskych hodnôt právneho štátu. Novela Ústavy totiž prináša viacero zmien, ktoré sú podľa Amnesty International v priamom rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.
Konkrétne, novelizovaná Ústava umožňuje osvojenie dieťaťa len manželom, ktorými môžu byť iba muž a žena. Zakazuje surogátne materstvo a uznáva len pohlavie muža a ženy. Mimoriadne problematické je ustanovenie, podľa ktorého si Slovensko „zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami.“
Podľa expertov to znamená popretie prednosti európskeho práva pred slovenskou legislatívou. Toto vágne formulované ustanovenie sa môže zneužiť na odmietnutie množstva európskych i medzinárodných noriem a záväzkov. Robert Fico to ani nepopiera.
„V zásadných hodnotovo-etických otázkach musí mať naše vnútroštátne právo prednosť pred medzinárodným právom, ktoré je často vzdialené hodnotám, na ktorých je postavená Slovenská republika,“ uviedol premiér.
Právni experti to považujú za temný deň pre slovenskú demokraciu s nedoziernymi následkami. Katarína Batková z organizácie Via Iuris uviedla, že „ak by chcel niekto pripraviť slovenský právny systém na vystúpenie z Európskej únie alebo aj z Rady Európy, nerobil by to inak.“
Dodáva, že skutočným cieľom novely ústavy je príprava pôdy pre účelové vyhýbanie sa dôsledkom porušovania medzinárodných a európskych záväzkov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.
Rovnako kritické stanovisko zaujala aj Benátska komisia. Slovenská novela ústavy pripomína ústavné zmeny v Maďarsku a Rusku, ktoré v realite znamenali obmedzenie ochrany základných práv a narušenie prednosti medzinárodného a úniového práva.
Robert Fico však situáciu vidí úplne inak. Je presvedčený, že Benátska komisia jeho novelu Ústavy odobrila a Slovensko urobilo historický krok správnym smerom. Na tlačovej konferencii po hlasovaní v parlamente neskrýval svoju radosť: „Som dojatý, sme lídrom nielen v sociálno-ekonomických témach, ale aj v hodnotových oblastiach. Slovenské právo musí mať prednosť pred právom medzinárodným,“ vyhlásil pred novinármi.
Na Slovensku sú už naplánované ďalšie protivládne protesty a vylúčený nie je ani masívny štrajk 17. novembra. Otázkou zostáva, či sa slovenský vývoj skutočne stane inšpiráciou aj pre povolebné smerovanie Česka. Konsolidácia totiž vyvolala nielen rozsiahle protesty, ale aj významný ekonomický prepad Slovenska. Voličské preferencie vládnych strán dlhodobo klesajú a dnes by už neboli schopné zostaviť väčšinovú vládu. Prípadné sankcie a pozastavenie eurofondov ako reakcia Bruselu na novelu Ústavy, by ešte viac zhoršili situáciu na Slovensku i jeho medzinárodnú reputáciu.
