Premiér Robert Fico vníma mimovládne organizácie ako nepriateľov vlády a tak sa k nim aj správa. Jeho vláda prijíma kroky, ktoré majú sťažiť život občianskemu sektoru – obmedzuje granty a schválila legislatívu, ktorá dostala prezývku „ruský zákon.“ Ten zavádza nové administratívne povinnosti pre tretí sektor, čo kritizuje aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Avizuje, že zákon napadne na Ústavnom súde.
Na vážnosť situácie upozorňuje aj januárová otvorená výzva viac než 400 mimovládnych organizácií a občianskych združení adresovaná premiérovi a vláde. Signatári v nej vyjadrili pobúrenie nad krokmi, ktoré podľa nich podkopávajú princípy právneho štátu, vylučujú verejnosť z legislatívneho procesu a diskriminačne obmedzujú granty a dotácie. Poukazujú aj na časté verbálne útoky predstaviteľov koaličných strán na aktívnych občanov:
„Pripomína nám to bývalé totalitné režimy (fašistický a komunistický), ktoré obdobne postupovali pri nastoľovaní nedemokratického politického poriadku,“ píše sa vo výzve.
„Ruský zákon“ ako bič na tretí sektor
Vrcholom vládneho postupu proti občianskemu sektoru je aprílové schválenie zákona o mimovládkach, ktorý zavádza viaceré nové povinnosti, termíny a sankcie až do výšky 10-tisíc eur. Pôvodná verzia obsahovala aj kontroverzné označenie „zahraničný agent“ pre organizácie financované zo zahraničia. Od tohto návrhu koalícia nakoniec ustúpila, keďže hrozilo konanie a prípadné sankcie zo strany EÚ – podobne, ako sa to stalo v Maďarsku pod vládou Viktora Orbána.
Aj v konečnej podobe je zákon podľa Platformy pre demokraciu, ktorá zastupuje viac než 80 mimovládok a iniciatív, nebezpečným nástrojom proti občianskej spoločnosti. Jej riaditeľ Filip Vagač tvrdí, že táto právna norma je protiústavná a v rozpore s právom Európskej únie. Zavádza nové šikanózne informačné povinnosti pre mimovládky, čím ich diskriminuje v porovnaní s komerčnými subjektami. „Apelujeme dnes na všetkých, ktorí majú právomoc obrátiť sa na Ústavný súd, hlavne na poslancov NR SR a verejného ochrancu práv, aby svoje právo využili a zákon dali posúdiť Ústavnému súdu SR.“
Róbert Dobrovodský avizoval, že návrh na Ústavný súd podá. „Za problematické považujem najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií. Tento krok nepovažujem za súladný s koncepciou práva na informácie,“ vysvetlil ombudsman.
Zákon kritizujú aj samosprávy. Únia miest dokonca vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby ho nepodpísal, pretože škodí tretiemu sektoru. Únia vo svojom stanovisku pripomína, že bez mimovládok by ľuďom chýbali mnohé služby, pretože často suplujú štát či samosprávy vo viacerých oblastiach.
Šikana cez infožiadosti
Prezident však zákon podpísal a tak vstúpili do platnosti nové pravidlá. Tie umožnia, aby ktokoľvek zasypal ľubovoľné občianske združenie množstvom žiadostí o podrobné informácie o jeho činnosti. Inak ho čaká sankcia.
Riešenie infožiadostí je agenda, ktorá sa doteraz týkala len verejných úradov a tie majú na jej vybavovanie vyčlenené samostatné oddelenia s viacerými pracovníkmi. Malé občianske združenia často nemajú ani vlastných zamestnancov. Preto sa z tejto povinnosti môže stať ideálny nástroj na ich šikanu. Organizácie budú musieť infožiadostiam vyhovieť, inak im hrozia sankcie.
„Jediné, čo sa touto zmenou zákona dosiahne, je administratívne zaťaženie mimovládnych organizácií ako aj orgánov verejnej správy, ktoré budú musieť vybavovať žiadosti občanov, ktoré sa netýkajú nakladania s verejnými zdrojmi,“ upozorňuje Platforma pre demokraciu.
Vláda tvrdí, že zákon má priniesť väčšiu transparentnosť financovania mimovládok. V praxi však prináša nové povinnosti, ktoré ich môžu neúmerne zaťažiť a porušovať ústavné práva – napríklad plošné zbieranie a zverejňovanie osobných údajov darcov. Súdny dvor EÚ už podobný krok označil za porušenie práva na súkromie.
Aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa postavilo proti zákonu: „Považujeme tento zákon za absolútne neprijateľný, v rozpore s ústavnými politickými právami a vážne narúšajúci právny štát v Slovenskej republike,“ uviedlo stredisko. Vládna strana Smer však kritiku odmietla a vyzvala riaditeľku strediska Silviu Porubänovú, aby odstúpila z funkcie.
Rastúce útoky a zastrašovanie
Amnesty International Slovakia upozorňuje, že mnohé organizácie, ktoré sa venujú ľudským právam, ochrane prírody alebo boju proti korupcii, čelia „autoritatívnym praktikám zo strany štátu, démonizácii, očierňovaniu a zastrašovaniu v online i offline priestore.“
Podľa jej prieskumu až 85 % mimovládok má obavy z budúcnosti najmä kvôli novému zákonu. Viac ako tretina zamestnancov mimovládneho sektora sa stretla s nenávistnými prejavmi a vyhrážkami na sociálnych sieťach – často zo strany ľudí prepojených na vládnu koalíciu.
Predstavitelia vládneho Smeru opakovane označujú mimovládky za „protivládne“ či „sorosovské“, čím vytvárajú dojem, že ich financuje George Soros. Terčom bývajú najmä organizácie ako Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris či Transparency International, ktoré upozorňujú na korupčné kauzy a pochybenia vlády.
Útokom však neunikajú ani organizácie venujúce sa duševnému zdraviu. Poslanec Richard Glück (Smer) spochybnil výročnú správu Ligy za duševné zdravie, tvrdiac, že „nemohla fyzicky dokázať zorganizovať toľko podujatí, ako uvádza vo výkaze“ a obvinil ju z nejasného nakladania s vyše dvoma miliónmi eur určenými na pomoc Ukrajincom. „Dnes parlament nemá inú úlohu, ako sa raz a navždy vyrovnať s touto absolútnou netransparentnosťou,“ vyhlásil Glück.
Liga za duševné zdravie reagovala, že ide o politické zneužitie citlivej témy psychického zdravia. Zdôraznila, že prešla množstvom auditov vrátane kontroly z Úradu vlády a všetky finančné prostriedky riadne vykazuje a zverejňuje vo výročných správach.
Zastavené financovanie
Okrem šikanóznych nových povinností a verbálnych útokov sa vláda snaží oslabiť občiansky sektor aj obmedzením jeho financovania. Najviditeľnejšie je to v oblastiach ako je ochrana životného prostredia, kultúra, či podpora LGBT projektov.
Minister spravodlivosti Boris Susko stopol dotácie organizáciám poskytujúcim psychologickú a právnu pomoc LGBT ľuďom, vrátane iniciatívy Inakosť. Jej riaditeľ Martin Macko uviedol, že „na základe otvorene diskriminačných dôvodov prišla za posledné obdobie Iniciatíva Inakosť už o 100-tisíc eur z rôznych štátnych grantov, ktoré mali financovať odbornú pomoc, komunitné aktivity a ochranu ľudských práv.“
Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa dokonca na sociálnej sieti otvorene pochválil tým, že ho 21 mimovládok vyzvalo na odstúpenie a on im nepodpísal balík projektov. V ňom bol napríklad aj projekt ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko, ktorý mal obnoviť zanedbané stepné biotopy a pomôcť návratu ohrozených vtáčích druhov.
Európska komisia v ňom videla taký prínos, že ho podporila sumou 4,4 mil. eur, ale minister životného prostredia Taraba odmietol poskytnúť spolufinancovanie vo výške 1,3 milióna eur.
BirdLife to označilo za čisto politický krok, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, ale aj farmári a vidiecka krajina. Napriek tomu sa však nevzdávajú a na projekt sa rozhodli zorganizovať verejnú zbierku.
Odolný občiansky sektor
Do rezignácie neupadajú ani ďalšie mimovládky, ktoré prišli o podporu zo strany štátu. Mnohé pôsobia na Slovensku už viac ako 20 rokov a majú skúsenosti s bojom za demokraciu a občianske práva z čias autokratickej vlády Vladimíra Mečiara v deväťdesiatych rokoch. To im dodalo odhodlanie a odolnosť, ktorú nestrácajú ani v časoch Roberta Fica.
Peniaze na svoju činnosť získavajú cez verejné zbierky, z daňovej asignácie 2%, alebo vďaka darom bežných občanov a firiem. Jeden z najvýraznejších darov nedávno oznámila Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá rozdelí 100-tisíc eur pre osem projektov, ktoré nezískali podporu zo štátneho Fondu na podporu umenia a Audiovizuálneho fondu.
Tieto grantové schémy pod vplyvom ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej odmietli podporiť množstvo projektov nezávislej kultúry napriek kladnému hodnoteniu odborných komisií. „Poskytnúť mimoriadnu pomoc sme sa rozhodli ako pozitívny signál a povzbudenie pre budúcnosť nezávislej kultúry na celom Slovensku,“ uviedla nadácia vo svojom stanovisku.
Negatívna kampaň proti občianskemu sektoru zo strany vládnych politikov ovplyvňuje aj verejnú mienku. Podľa prieskumu organizácie GLOBSEC vníma mimovládky ako „zahraničných agentov“ 38% slovenskej populácie, čo predstavuje zhruba počet podporovateľov vládnej koalície. Dôležitosť mimovládok pre spoločnosť vníma 51% ľudí.
Občiansky sektor je však na Slovensku odolný a jeho predstavitelia sa nenechajú ľahko odradiť. Vystihuje to aj odkaz Ligy za duševné zdravie na ich webe: „Pokračujeme v našej práci. Nenecháme, aby ju zatieňovali politické hry a mocenské kampane.“
Slovenský mimovládny sektor by v tejto chvíli okrem chýbajúcich zdrojov najviac potreboval morálnu podporu zo strany európskych partnerov a osobitne Európskej komisie. Podpredseda Rady vlády pre mimovládne organizácie Marcel Zajac pripomína, že keď slovenská vláda prijíma reštriktívne kroky voči mimovládkam, často to obhajuje európskymi požiadavkami na transparentnosť. Práve preto by mala Európska komisia jasne deklarovať, ako sa v praxi majú napĺňať hodnoty transparentnosti, či slobody slova, aby ich vlády na Slovensku, či v Maďarsku nezneužívali voči občianskemu sektoru.
