„Mimovládkam ani cent!“ Heslo, ktorým krajne pravicová Republika oblepila pred vlaňajšími voľbami Slovensko, hnutiu síce nestačilo na prienik do národnej rady, v podobe rétoriky a programu si ho však prisvojila súčasná vládna koalícia. Už v programovom vyhlásení vlády avizovala zmeny v legislatívnom rámci pôsobenia mimovládnych organizácií, konkrétnejšiu predstavu o plánoch súčasnej politickej moci vo vzťahu k občianskej spoločnosti si však možno urobiť až z nedávno zverejneného návrhu zákona, ktorý pripravila Slovenská národná strana (SNS).
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré táto novela prináša, patrí povinnosť označenia „organizácia so zahraničnou podporou“ pre všetky mimovládky, ktorých ročný príjem zo zahraničia presiahne 5-tisíc eur (s výnimkou tých organizácií, ktoré majú príjem výhradne z európskych fondov), povinnosť zverejňovania mien všetkých fyzických i právnických finančných podporovateľov a rozšírenie nedobrovoľného zrušenia organizácie okrem iného aj v prípadoch, ak si organizácia po výzve nesplní administratívne povinnosti voči štátu.
Maďarská inšpirácia
Legislatívna iniciatíva SNS vyvolala silnú kritiku zo strany občianskej spoločnosti, vrátane jej oficiálnej reprezentácie: podľa predsedu Komory mimovládnych organizácií v Rade vlády SR pre mimovládne organizácie Marcela Zajaca sa „týmto zákonom pletie bič na aktívnych občanov, robia sa zásadné rozdiely medzi rôznymi formami súkromného kapitálu, stigmatizuje sa občianska spoločnosť a neúnosne sa zvyšuje štátna byrokracia“.
Predkladatelia návrhu naproti tomu argumentujú, že novela sleduje verejný záujem a jej cieľom je zvýšiť transparentnosť tretieho sektora. Hoci je diskusia, ako tento záujem naplniť, legitímna, dva základné problémy návrhu SNS spočívajú jednak v tom, že nijaká diskusia so zainteresovanými stranami neprebehla, a tiež v tom, že zdôvodnenie pripravovaných zmien pôsobí skôr ako zámienka pre znepríjemnenie života nepohodlným neziskovkám.
Z porovnania navrhovanej právnej úpravy s obdobným maďarským zákonom je nápadná inšpirácia Orbánovou legislatívou. Podľa Platformy pre demokraciu sú obe normy „až na výnimky skoro totožné či veľmi podobné“ a upozorňuje, že v aspekte právomoci ministerstva vnútra zrušiť isté typy organizácií vlastným, nie súdnym rozhodnutím, je úprava navrhovaná SNS ešte prísnejšia.
Súdny dvor Európskej únie, ktorý maďarský návrh zákona posudzoval, pritom voči jeho zneniu vzniesol závažné výhrady. Konštatoval, že je v rozpore s európskym právom práve pre neprimerané prostriedky, ktorými mal byť deklarovaný cieľ spriehľadnenia tretieho sektora dosiahnutý.
„Sociálna demokracia“ a občianska spoločnosť
Keď boli krátko po voľbách strany Smer a Hlas vylúčené zo Strany európskych socialistov pre odklon od jej hodnôt – vyplývajúci z rétoriky Roberta Fica a spolupráce s SNS –, tradičnou obranou Smeru bol protiútok, že skutočnou príčinou pozastavenia členstva bolo odmietnutie „slovenskej sociálnej demokracie“ presadzovať progresívnu agendu týkajúcu sa práv rodových a sexuálnych menšín. Sprenevera tradičným sociálnodemokratickým hodnotám je však najmä v prípade súčasného Smeru nápadná na omnoho širšom horizonte, čo dokumentuje aj nevyberaná rétorika strany voči občianskej spoločnosti.
Nejde pritom len o organizácie, ktoré sú voči pôsobeniu vlády otvorene kritické. Nuž napríklad ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s pôsobením ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej vo svojom úrade, premiér na nedávnom kontrolnom dni označil za „duchovných bezdomovcov“, a občiansku zbierku na muníciu pre ukrajinskú armádu zasa zhodil nevkusným prirovnaním.
Aj keď si koalícia dáva záležať na rozlišovaní „politických“ a ostatných mimovládok, takáto deľba je umelá: všetky organizácie pôsobiace vo verejnom priestore a súčasne presadzujúce isté záujmy sú politické. Nesúlad týchto záujmov s krokmi politickej moci je preto prirodzený, nemal by však byť deštruktívny.
Vláda – zo svojej podstaty v silnejšom postavení – sa v ňom nesmie presadzovať autoritatívne (a aj to len v medziach legitimity a zodpovednosti odvodených z volieb), dokiaľ nie sú vyčerpané všetky ostatné možnosti. Médiá a občianska spoločnosť, časť z ktorých vláda považuje za svojich nepriateľov, sú dôležitým kontrolným a vyvažovacím mechanizmom moci v zastupiteľskej demokracii.
Vláda od nich musí znášať kritiku, pričom má k dispozícii všetky prostriedky, ktorými voči nej môže vecne oponovať. Postup, ktorý však koalícia volí od svojho nástupu k moci, nerešpektuje základné demokratické princípy otvorenej a dôvodiacej komunikácie s verejnosťou a dotknutými stranami. Z niekdajšej „hrádze proti extrémizmu“ sa navyše stáva kanál, ktorý extrémizmus privádza priamo do hlavného prúdu verejnej diskusie a spravovania štátu.
Legislatívna reakcia ministerstva kultúry
Ani bezprecedentná streľba v Teplárni v októbri 2022 nezmiernila agresívnu politickú rétoriku, ktorá je nielen u politikov súčasnej vládnej koalície namierená najmä voči rodovým a sexuálnym menšinám. Najväčšiu vlnu nevôle na jednej strane a solidarity na druhej strane vyvolala „anketa“ na oficiálnom profile ministerstva kultúry na Facebooku, v ktorej boli ľudia vyzvaní odpovedať na sugestívne položenú otázku, či má štát podporovať obnovu kultúrnych pamiatok, alebo „LGBTI+ akcie, kde sa maloleté deti majú učiť, ako sa predvádzať na sexuálnej šou“.
Praktické dôsledky triedenia verejnosti na občanov vyššej a nižšej kategórie sú najzreteľnejšie práve v Šimkovičovej úrade. V najbližšom období sa očakáva hlasovanie o dvoch zákonoch týkajúcich sa dôležitých inštitúcií v pôsobnosti rezortu kultúry: v rámci boja za „národnú kultúru, nie kultúru transsexuálov a zvrhlosti“ (ako ministerkino úsilie ocenil Fico) sa pripravuje transformácia verejnoprávneho Fondu na podporu umenia.
A keďže podľa súčasnej politickej moci je novinárska práca RTVS neobjektívna a navyše tým vraj dochádza k porušovaniu ľudských práv, SNS navrhuje telerozhlas rovno zrušiť a nahradiť ho „štátnym médiom“, po novom Slovenskou televíziou a rozhlasom. Táto legislatívna ofenzíva sa stretáva s odporom predovšetkým zasiahnutých pracovníkov a odbornej verejnosti.
Kultúrna obec sa v reakcii na eskaláciu konfrontačnej politiky zo strany ministerstva organizuje na platforme Otvorená kultúra, ktorá okrem podpisových akcií iniciovala aj vznik Kultúrnych odborov a vytvára solidárnu sieť kultúrnych organizácií a ľudí pracujúcich v kultúre. Proti tlaku vyvíjanému na RTVS sa zasa ozvali samotní zamestnanci inštitúcie, pričom podporu im vyjadrilo približne 4-tisícové zhromaždenie na opozičnom proteste a avizované zmeny týkajúce sa formátu aj fungovania telerozhlasu odmieta aj viac než 85-tisíc občanov podpísaných pod občianskou petíciou Zastavme únos RTVS.
Občianska spoločnosť pred záťažovým testom
Hoci ostatné parlamentné voľby priniesli úľavu v tom, že z parlamentu definitívne vypadla Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko a nedostala sa tam ani nástupnícka Republika, o porážku krajnej pravice ide len nominálne. Ľudia, ktorí prostredníctvom týchto strán kandidovali alebo boli ich členmi, dnes pracujú na ministerstvách, prípadne ich rovno vedú. Peter Weiss, ktorý ešte pred voľbami viedol Inštitút sociálnej demokracie blízky strane Hlas a dnes patrí ku kritikom koalície, aj preto otvorene hovorí, že figový list koalície – Peter Pellegrini a jeho strana – sa podvolili ľudáckej vízii SNS, ktorú vláda uskutočňuje ideologicky aj v praktickej politike.
Po júnových európskych voľbách je na Slovensku najbližšie hlasovanie naplánované až v roku 2026 v spojených krajských a komunálnych voľbách. Počas dva a pol roka, ktoré dovtedy ostávajú, bude popri práci parlamentnej aj neparlamentnej opozície záležať predovšetkým na húževnatosti občianskej spoločnosti, či proti zradnému vládnemu prísľubu pokoja a jednoty uháji význam vyvažujúcej sa rozptýlenej moci a možnosti účinnej angažovanosti zdola.