Analýza
Najväčšie rozkoly v zahraničnej politike majú strany v otázke vojenskej podpory Ukrajiny a zachovaní práva veta. Aktuálne témy, ktoré v ich programoch k eurovoľbám takmer úplne absentujú, sú napríklad vojna v Pásme Gazy či bilaterálne vzťahy s Čínou.
Tento článok je súčasťou Špeciálu portálu EURACTIV Slovensko: Eurovoľby 2024: Analýza programov a postojov politických strán.
Téma zahraničnej politiky sa v aprílových prezidentských voľbách prekvapivo ukázala ako jedna z rozhodujúcich. Júnové eurovoľby budú pre Slovensko špecifické následkami atentátu na premiéra Roberta Fica, ku ktorému došlo necelý mesiac pred nimi. Viaceré strany v reakcii naň oznámili pozastavenie alebo utíšenie svojej kampane, k čomu ich vyzval aj budúci prezident Peter Pellegrini (Hlas-SD).
Jeden z hlavných motívov kampane pred atentátom odrážal najmä obavy zo zmeny zahraničnopolitického kurzu Slovenska smerom na východ či jeho možnej medzinárodnej izolácie. Tie vzbudili najmä kontroverzné kroky a reformy súčasnej vlády, ktoré viedli k celonárodným protestom a opakovanej kritike zo strany Európskej komisie.
Hlavný zahraničnopolitický expert nemeckej strany CDU Norbert Röttgen dokonca vyhlásil, že Slovensko sa musí rozhodnúť, či chce zostať v EÚ, alebo nasledovať maďarského premiéra Viktora Orbána. Podporu zotrvania v Únii však deklarujú všetky analyzované strany vrátane Republiky, ktorá hovorí o potrebe „zásadnej reformy“. Referendum o vystúpení by podľa nej malo prísť do hry až vtedy, ak k zmenám nedôjde.
Vládne strany Smer-SD a Hlas-SD nezverejnili svoj program k eurovoľbám. Spolu so stranou Republika ani neodpovedali na poslané otázky. Výsledky analýzy preto odrážajú okrem súčasných programov (ak existujú) aj tézy do parlamentných volieb 2023, verejné vyhlásenia politikov alebo reakcie, ktoré poskytli portálu EURACTIV Slovensko.
Zameriavame sa na päť hlavných oblastí – vzťahy s Ruskom, vzťahy s Ukrajinou, právo veta, európska bezpečnosť a rozširovanie EÚ o Západný Balkán. Témy, ktoré v programoch strán takmer úplne chýbali, boli napríklad vojna v Pásme Gazy či bilaterálne vzťahy s Čínou.
Vzťahy s Ukrajinou
Vstup Kyjeva do EÚ
Túžba Ukrajiny stať sa členom Únie ju v roku 2014 doviedla k Euromajdanu a počas celoplošnej vojny v roku 2022 sa jej napokon podarilo získať kandidátsky štatút spolu s Moldavskom.
Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen Kyjev chválila za jeho rýchly progres v reformách, ktoré sú podmienkou pre jeho budúci vstup do Únie. Tie zahŕňajú zmeny súdneho systému, obmedzenie vplyvu oligarchov či boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré úzko konzultuje s Bruselom. Za zmienku stojí, že kým Slovensko zrušilo Úrad špeciálnej prokuratúry, Ukrajinci ho v rámci týchto reforiem založili.
Ani tieto snahy však nestačili upokojiť obavy niektorých európskych politikov, že Kyjev na vstup nebude ešte dlho pripravený. Neistotu spájajú aj s dilemou, ako postupovať v prípade, ak Ukrajina počas súčasnej vojny neobnoví svoje medzinárodne uznané hranice z roku 1991. Precedens pre túto možnosť však už vytvoril Cyprus, ktorý napriek územným sporom s Tureckom vstúpil do Únie v roku 2004.
Podľa portálu Politico by Európska únia chcela otvoriť formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom 25. júna na summite EÚ v Bruseli. V rámci slovenských politických strán oficiálne avizujú podporu členstva Ukrajiny v Únii všetky analyzované strany okrem Republiky
PS sa zasadzuje za členstvo Ukrajiny v EÚ. „Žiadna krajina neobetovala za ostatné dekády pre európske ideály toľko ako náš východný sused,“ píše v programe.
Podľa SaS bude mať približovanie Kyjeva k EÚ pozitívny prínos pre obe strany, osobitne pre regióny susediace s Ukrajinou.
KDH uvádza, že podporuje „integrovanie celistvej Ukrajiny do EÚ“. Podľa všetkých troch opozičných strán by bolo členstvo Ukrajiny vzpruhou pre celé európske zoskupenie a pripomínajú, že jej vstup by zaistil výrazný ekonomický rozmach východného Slovenska.
Republika, Smer-SD a Hlas-SD neodpovedali na poslané otázky, ich postoje k téme sú však známe z ich verejných vyjadrení.
Napriek často nediplomatickej rétorike k nášmu východnému susedovi, Smer-SD podporuje vstup Ukrajiny do Únie. Šéf strany Robert Fico o tom uistil ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa v apríli. Uviedol, že Kyjevu na ceste do EÚ „nemieni klásť nijaké prekážky“ a k tomuto záväzku sa prihlásil aj v spoločnom memorande.
Pri posledných voľbách Hlas odpovedal kladne, hoci všeobecne. Podľa vicepremiéra Petra Kmeca každý štát, ktorý splní požadované kritéria na vstup a začne predvstupové rokovania, má právo stať sa členom EÚ. „Ukrajina je vo vojenskom konflikte, a tak táto otázka je bezpredmetná,“ dodal.
Republika v posledných parlamentných voľbách zaujala odmietavý postoj k členstvu Ukrajiny ako v Únii, tak v NATO. Tvrdí, že „následne by aj najmenší pohraničný konflikt s Ruskou federáciou znamenal riziko rozpútania tretej svetovej vojny“. Strana v europarlamente hlasovala proti udeleniu kandidátskemu štatútu Ukrajine.
Vojenská podpora Ukrajiny
Inou otázkou už je vojenská podpora Ukrajiny. Od nástupu vlády Roberta Fica v októbri 2023 začalo Slovensko presadzovať, že na štátnej úrovni už bude poskytovať krajine len humanitárnu pomoc. Oficiálnou pozíciou vlády je, že „konflikt nemá vojenské riešenie“ a okamžite musí dôjsť na mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom.
Ukrajinci a západní predstavitelia opakujú, že ak Ukrajina prestane bojovať, povedie to k jej zániku a zároveň je možné, že sa Rusko nezastaví pri jej hraniciach. Ak, naopak, prestane bojovať Rusko, ktoré agresiu iniciovalo, vojna sa skončí.
PS je za pokračovanie poskytovania humanitárnej, finančnej, diplomatickej aj vojenskej podpory Kyjevu. „Nielen preto, že je to ľudsky správne, ale hlavne preto, lebo na Ukrajine sa dnes bojuje aj o bezpečnosť a zvrchovanosť Slovenska a pravidlá hry v Európe,“ podotýka strana. Zaujímavosťou je, že progresívci chcú aj vymenovať národného koordinátora pre pomoc s obnovou Ukrajiny.
Podľa zahranično-bezpečnostného experta SaS Juraja Krúpu Ukrajinu treba podporovať humanitárne aj vojensky do konca vojny a dokým nezvíťazí. „Ak by platil naratív, že poslanie zbraní Ukrajine nás zatiahne do vojny s Ruskom, už dávno by boli viaceré krajiny aktívne vo vojne,“ podotkol poslanec.
Republika kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine a na svojej webovej stránke má uvedené, že „v zmysle razenia neutrálnej zahraničnej politiky je zásadne proti zaťahovaniu Slovenska do vojenského konfliktu, proti posielaniu zbraní ukrajinskej vláde a proti transportu zbraní cez slovenské územie“.
Smer-SD a Hlas-SD neodpovedali na otázky portálu EURACTIV Slovensko. Z verejných vyhlásení je známe, že v danej téme zdieľajú podobný názor ako Republika. Politici Smeru sú známi výrokmi, že už „nepošlú ani náboj Ukrajine“ a že „dodávky len predlžujú konflikt“.
Zaujímavý je pritom najmä názor Hlasu, ktorý ešte minulý rok vojenskú pomoc Ukrajine podporoval. V tom čase ho za to skritizoval aj jeho dnes už koaličný partner SNS.
Keď bol Peter Pellegrini konfrontovaný s danými výrokmi v prezidentskej kampani, uviedol, že situácia sa odvtedy zmenila. Odvolával sa napríklad na už dvojročné trvanie konfliktu alebo na to, že Slovensko už na vojenskú pomoc Ukrajine vraj nemá kapacity.
Hlas-SD aj Smer-SD napriek tomu naďalej podporujú tok zbraní na komerčnej báze.
Vzťahy s Ruskom
Rusko nevyprovokovane napadlo susednú Ukrajinu pred vyše dvoma rokmi. Európska únia sa odvtedy dohodla už na 13 balíkoch sankcií, pričom posledný začal platiť na druhé výročie vojny. Dvadsaťsedmička už plánuje aj 14. súbor reštrikcií, ktorý by mohli prvýkrát siahnuť aj na ruský zemný plyn.
Viacerí odborníci upozorňujú, že sankcie nie sú dostatočné a na Rusko nemajú taký odstrašujúci vplyv, ako by sa žiadalo. Po prísnejších zásahoch volala aj vdova po zosnulom lídrovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnom. „Ak vážne chcete poraziť Putina, musíte začať byť inovatívni a prestať byť nudní,“ vyhlásila Julia Navaľná v europarlamente.
Zaznievajú aj hlasy kritikov, ktorí sú proti ďalším balíkom alebo ich schválenie značne sťažujú. Medzi nich sa radí napríklad susedné Maďarsko.
Napriek rôznym pohľadom na celkové vzťahy s Ruskom, kde vládna koalícia presadzuje viac kontaktu s Moskvou, kým väčšina opozície presný opak, v oblasti sankcií panuje skôr zhoda.
PS podporuje sankčnú politiku EÚ voči Rusku a Bielorusku. Strana verí, že ruský prezident Vladimir Putin má vďaka sankciám menej prostriedkov na nákup zbraní a regrutovanie vojakov pre svoju agresiu. Európske opatrenia podľa nej zároveň tlačia na režim v Kremli a testujú jeho vytrvalosť.
SaS pripomína, že napadnutie Ukrajiny Ruskom je hrubé a neakceptovateľné porušenie medzinárodného práva a je absolútne nevyhnutné, aby spoločenstvo členských štátov EÚ pristupovalo k ekonomickým sankciám voči agresorovi jednotne. „Budeme preto sankcie proti Rusku podporovať a presadzovať ich zefektívnenie, napríklad zavedením sankcií aj na spoločnosti, ktoré pomáhajú Rusku platné sankcie obchádzať,“ píšu liberáli. Zároveň hovoria o podpore využitia zmrazených ruských aktív na rekonštrukciu a vybudovanie Ukrajiny po vojnovom konflikte.
O tejto podpore hovorí aj KDH, podľa ktorého tieto aktíva môžu byť pri obnove Ukrajiny dôležité. „Zároveň považujeme za zásadné, aby takéto kroky mali jasný právny základ,“ dopĺňa hovorkyňa hnutia Lenka Halamová. Strana mieni naďalej podporovať protiruské sankcie s cieľom „postihnúť osoby a subjekty priamo zodpovedné za konkrétne ľudské utrpenie“. Domnieva sa, že ďalšie reštrikcie by sa mali zamerať na riešenie obchádzania sankcií, „ako napríklad čínskymi spoločnosťami alebo inými autoritárskymi režimami, ktoré priamo alebo nepriamo umožňujú Putinovu agresiu a útlak doma“.
V programe do parlamentných volieb Smer-SD uvádzal, že sankcie proti „ktorémukoľvek štátu na svete“ chce hodnotiť „na základe efektivity“ a najmä „na základe ekonomických a sociálnych dosahov sankcií na Slovensko“. Pozíciu, že nie je kategoricky proti sankciám voči Rusku, líder strany Robert Fico zopakoval aj po návrate do premiérskeho kresla.
Predstavitelia Smeru neraz hovoria, že súčasné sankcie Slovensku škodia. Na rozdiel od Viktora Orbána však slovenská vláda zostavená zo Smeru, z Hlasu a SNS dosiaľ žiadne európske sankcie nezablokovala a podporila aj balíček pomoci Ukrajine. Zároveň sa hlási k tomu, že Rusko útokom na Ukrajinu porušilo medzinárodné právo.
Jediná z analyzovaných strán, ktorá ďalším sankciám odporuje, je Republika. Tá vo svojej eurovoľbovej deklarácii uvádza, že je proti uvaľovaniu európskych reštrikcií na Moskvu. Pri posledných parlamentných voľbách sa hlásila aj k tomu, že chce s Ruskom „rozvíjať aj obchodné vzťahy“.
Zachovanie práva veta
Po mnohonásobných krízach, ktorým svet a EÚ čelili v posledných rokoch, silneli hlasy poukazujúce na „skostnatelosť“ súčasného systému rozhodovania v Únii. Najmä pri vojne na Ukrajine zaznievala kritika, že jej rozhodovacie schopnosti sú poznačené veľmi pomalým tempom a byrokraciou.
V Bruseli sa čoraz intenzívnejšie hovorí o zmene systému hlasovania v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) či o rozšírení zoznamu oblastí, v ktorých by stačilo rozhodnutie takzvanou kvalifikovanou väčšinou.
Tá sa dosiahne v prípade, ak súčasne za návrh hlasuje 55 percent členských štátov (v súčasnosti 15) a zároveň ho podporujú krajiny, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ. Okrem citlivých tém, ako je SZBP, sa týmto spôsobom hlasuje v Rade až pri 80 percentách legislatívy.
Zo zachovania práva veta v oblastiach, kde sa ešte stále uplatňuje, sa však na Slovensku stala citlivá téma. Okrem SZBP ho štáty môžu použiť napríklad pri európskom rozpočte a zdaňovaní, pri členstve v EÚ a občianstve, pri niektorých predpisoch v oblasti spravodlivosti, sociálneho zabezpečenia či vnútorných záležitostiach.
Najmä národnejšie ladené strany jeho zachovanie rázne obhajujú a zdvíhajú varovný prst, že by jeho zrušenie ohrozilo suverénne rozhodovanie Slovenska.
Portál EURACTIV Slovensko sa už pri parlamentných voľbách pýtal strán na ich pozíciu, či by podporili systém volenia kvalifikovanou väčšinou v SZBP. Proti boli všetky strany okrem PS a SaS. Aj pri otvorenejšie položenej otázke sa výsledky ankety približne kopírujú.
Ako strana najviac otvorená modifikáciám v oblasti práva veta sa javí byť PS. V časti programu s titulom „silnejšia Európska únia“ píše, že v EÚ okrem iného podporí prechod na väčšinové hlasovanie vo vybraných oblastiach zahraničnej a obrannej politiky. „Slovensko vie vďaka EÚ presadiť ciele, ktoré by boli inak nedosiahnuteľné pre krajinu našej veľkosti. To si však vyžaduje, aby Únia nebola v kľúčových otázkach paralyzovaná,“ dôvodí strana.
Otvorená diskusii je aj SaS, ktorá obhajuje zachovanie práva veta v otázkach kľúčových národných záujmov Slovenska. Za tie považuje priame a nepriame zdaňovanie, dlhodobý rozpočet EÚ, nové európske dane či právne oblasti porušujúce princíp subsidiarity. Veto podľa nej treba hlavne vnímať ako politický nástroj, vďaka ktorému sú vypočuté aj argumenty malých krajín. „Sme však pripravení diskutovať o vzdaní sa práva veta tam, kde to je pre Slovensko výhodnejšie,“ dodáva strana v programe.
Pre KDH predstavuje zachovanie tejto kompetencie zjavne jednu z priorít – uvádza ju hneď v prvom bode svojho programu do eurovolieb. Zachovanie práva veta v súčasnej podobe považuje „za kľúčové pre suverenitu Slovenska“. „Sú to práve snahy ľavicových a progresívnych síl nanucovať ich pohľad na spoločnosť ako jediný možný či pokusy otvárať európske zmluvy, ktoré vytvárajú živnú pôdu pre nárast populizmu a extrémizmu naprieč Európou,“ vysvetľuje strana svoj postoj.
Republika síce neodpovedala na položené otázky, ich programový materiál však jasne hovorí o „ochrane slovenskej suverenity a zachovaní práva veta“.
Smer-SD a Hlas-SD sa nevyjadrili. Líderka eurokandidátky Smeru Monika Beňová však pri parlamentných voľbách uviedla, že jej strana bude presadzovať naďalej jednomyseľnosť. Líder Hlasu Pellegrini počas prezidentských volieb vyhlásil, že „nikdy nedopustí, aby Slovensko prišlo o právo veta“. Podľa neho robí z Bratislavy rovnocennú partnerku s veľkými krajinami v Únii a možné odobratie tejto kompetencie považuje za „nebezpečný hazard so slovenskou suverenitou“, ktorý by predstavoval „pomoc Bruselu, nie Slovensku“.
Európska bezpečnosť
Od ruskej invázie v roku 2022 sa bezpečnostná situácia na európskom kontinente nenávratne zmenila. Zmena diskurzu donútila k historickým obratom aj neutrálne Fínsko a Švédsko, ktoré do dvoch rokov od invázie rozšírili rady NATO.
Mnoho štátov až po ruskej agresii začalo brať vážnejšie svoje záväzky voči Aliancii. Tie v poslednom období podporili aj obavy z návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Republikánsky kandidát už verejne vyhlásil, že v prípade útoku by Spojené štáty pod jeho vedením pomohli len tým štátom NATO, ktoré si plnili svoje povinnosti, a teda investovali aspoň dve percentá HDP do svojej obrany.
Na posilnenie obrany špeciálne apelujú najmä mnohé štáty susediace s Ruskom, ktoré s ním už majú veľmi negatívne historické skúsenosti. Poľský prezident Andrzej Duda už dokonca vyzýva, aby sa zvážila možnosť zvýšiť príspevok do obrany na tri percentá.
Zo slovenských strán o potrebe investovať minimálne dve percentá HDP otvorene hovoria PS, SaS a KDH. U ostatných strán odpoveď nie je jasná alebo ju neposkytli.
PS v programe píše, že podporí „dohodu členských krajín investovať minimálne dve percentá HDP do obrany, z toho minimálne 20 percent do modernizácie,“ píše garant PS v tejto oblasti Tomáš Valášek. Strana zároveň hovorí o tom, že chce posilniť ľudské a technické prepojenie medzi Slovenskom a Alianciou a pracovať na prehĺbení európskej spolupráce v otázkach obrany.
O nutnosti pokračovať v užšej spolupráci v európskom obrannom priemysle hovorí aj SaS. Podčiarkuje, že EÚ sa na pomoc Spojených štátov spolieha už 80 rokov a pre súčasné bezpečnostné riziká musia členské krajiny zobrať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu do vlastných rúk. V SAS-ke hovoria o presadzovaní „dôsledného“ plnenia súčasného záväzku na obranu. Spomínané dve percentá HDP však podľa nej musia byť považované „za nevyhnutné výdavkové minimum, a nie maximálnu cieľovú hodnotu“.
KDH hovorí, že dlhodobo presadzuje napĺňanie záväzkov investícií do obrany na minimálnej úrovni dvoch percent HDP. Plnenie týchto záväzkov považuje za kľúčový národný záujem. Tému európskej armády, o ktorej sa prechodne tiež vedú diskusie, vníma ako zbytočné odvádzanie pozornosti od riešenia kľúčových problémov našej obranyschopnosti, pripomína hovorkyňa hnutia.
Hlas-SD, Smer-SD a Republika neodpovedali na otázku k tejto téme. Vládna koalícia Roberta Fica sa však v Programovom vyhlásení vlády zaviazala k tomu, že bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva NATO. Tiež dodáva, že „Slovenská republika bude naďalej dôveryhodným a solidárnym spojencom“. Republika zase razí politiku dosiahnutia neutrality Slovenska, ktorá by si v praxi vyžadovala rázne zvýšenie investícií do obrany.
Rozširovanie EÚ o Západný Balkán
Západný Balkán sa snaží stať členom Únie vyše 20 rokov. EÚ vypracovala politiku na podporu postupnej integrácie jeho krajín do Únie, avšak za celý ten čas z nich vstúpilo do EÚ len Chorvátsko (2013). Zvyšné štáty, teda Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko, majú štatút kandidátskej krajiny. Kosovo požiadalo o vstup do EÚ, viacero jej členov vrátane Slovenska ho však neuznáva.
Okrem Srbska, ktoré už medzičasom otočilo na proruský kurz, má vstup do Únie naďalej veľmi vysokú podporu vo všetkých spomínaných štátoch, čo potvrdzuje aj prieskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu z mája 2024.
Naťahovanie procesu však už doviedlo značnú časť obyvateľstva k skepticizmu, či sa to napokon vôbec podarí. Rovnaký prieskum spomína, že minimálne tretina obyvateľstva každej z týchto krajín pochybuje, že to Brusel myslí s ich vstupom do Únie naozaj vážne.
PS v programe v skratke uvádza, že „podporí rozšírenie EÚ o tie kandidátske krajiny, ktoré splnia kritériá členstva“.
SaS píše, že po splnení všetkých prístupových kritérií a po ich pripojení sa k reštriktívnym opatreniam EÚ voči Rusku podporí vstup Ukrajiny, krajín západného Balkánu aj Gruzínska do Únie.
KDH vo svojom programe presadzuje „zrýchlenie prístupového procesu so štátmi, ktoré napredujú v plnení kritérií, aj keď možno pomalšie, ako sa očakávalo“. Poukazuje na to, že po vypuknutí vojny na Ukrajine je ochrana mieru v Európe ešte naliehavejšia a „dopomôcť môže aj stabilizácia situácie na Balkáne“.
Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann uviedla, že naťahovanie procesu so západným Balkánom je „strategickým zlyhaním Únie, najmä z bezpečnostného hľadiska“. Upozorňuje, že vyčkávajúce krajiny sa medzičasom dostali do hľadáčika tretích nedemokratických krajín, najmä Ruska a Číny, ktoré tam posilňujú svoj vplyv.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár za Smer-SD zdôraznil podporu slovenskej vlády k vstupu štátov západného Balkánu do Únie. Uviedol, že urýchlenie procesov, ktoré povedú k ich vstupu do Únie, „napomôže stabilizácii regiónu kedysi zmietaného vojenskými konfliktami“.
Tento text vyšel v originále na serveru euractiv.sk.