Katarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu upozorňuje, že kým v Maďarsku o zrušení organizácie musel rozhodnúť súd, na Slovensku by k rozpusteniu mohlo dôjsť „bez podmienok, bez možnosti sa brániť či namietať“.
Ak mimovládna organizácia dostane viac ako päťtisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť o sebe začať hovoriť ako o „organizácii so zahraničnou podporou“.
Tak znie návrh zákona poslancov za SNS, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Novelu zatienili prezidentské voľby, napriek tomu v treťom sektore vyvolala pobúrenie.
Komora mimovládnych neziskových organizácií vyzvala vládu, aby zákon stiahla, keďže je „diskriminačný a v rozpore s legislatívou Slovenska aj EÚ“. Katarína Batková zase upozorňuje, že novela takmer presne kopíruje niekdajšie snahy Viktora Orbána.
„Zákon SNS o označovaní organizácií občianskeho sektora ako ‚organizácie so zahraničnou podporou‘ je až na malé odlišnosti takmer totožný s maďarským zákonom z roku 2017,” uviedla pre portál EURACTIV Slovensko.
Po vzore Budapešti aj Moskvy
Maďarsko v roku 2017 schválilo takzvaný „zákon o transparentnosti zahraničných organizácií“. Podobne ako v slovenskom prípade vytváral povinnosť, aby sa mimovládky, ktoré za rok obdržia viac než 24-tisíc eur zo zahraničia, museli označovať ako „organizácie so zahraničným financovaním“.
Súdny dvor Európskej únie v roku 2020 rozhodol, že zákon nie je v súlade s európskou legislatívou, keďže odporuje právu na voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi.
Batková pripomína, že bol zároveň aj v rozpore s Chartou základných práv EÚ, ktorá chráni slobodu združovania a osobné údaje podporovateľov občianskych organizácií.
Európska komisia proti Orbánovmu kabinetu začala konať, čo napokon Maďarsko donútilo zákon stiahnuť.
Výkonná riaditeľka Via Iuris varuje, že slovenský návrh vo svojich cieľoch pritom zachádza ešte ďalej ako ten z Budapešti:
„Návrh predložený do Národnej rady je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam,“ vysvetľuje Batková.
Rezort vnútra by mohol organizácie rovno zrušiť, ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia.
Batková upozorňuje, že kým v Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd, na Slovensku by k rozpusteniu mohlo dôjsť „bez podmienok, bez možnosti sa brániť či namietať“.
Dodáva, že slovenský zákon je prísnejší aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe.
Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák pre portál EURACTIV Slovensko uviedol, že slovenský návrh mu pripomína zákon o zahraničných agentoch, ktorý od roku 2012 platí v Rusku:
„V ideologickej rovine je to návrh podľa ruského/Putinovho strihu. Majú veľmi podobné východiská: sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom,“ poukázal Blaščák s dodatkom, že ruský zákon je v rovine dôsledkov a sankcií neporovnateľne tvrdší.
Obavy zo stigmatizácie a odradenia darcov
Poslanci zo strany SNS svoj zákon obhajujú tým, že chcú zvýšiť transparentnosť mimovládnych organizácií na Slovensku:
„Cieľom návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatívne zákonom zadefinovanú hodnotu,“ píše sa v dôvodovej správe.
Podobne argumentoval aj Viktor Orbán, ktorý uvádzal, že maďarský zákon má „zlepšiť transparentnosť a zabrániť praniu peňazí či financovaniu teroristických hnutí“.
„Stále to je ešte v diskusii,“ povedal jeden zo spolupredkladateľov zákona Adam Lučanský. V prípade schválenia by nadobudol účinnosť 1. januára 2025.
Dôsledky na fungovanie mimovládnych organizácií na Slovensku by v takom prípade boli ďalekosiahle, upozorňujú portál EURACTIV Slovensko ich predstavitelia.
Podľa Batkovej by mohol odstrašiť niektorých prispievateľov, aby finančne prispievali organizácii s týmto označením. Aj samotné združenia by sa mohli začať vyhýbať prijímaniu príspevkov zo zahraničia, aby toto označenie neniesli.
„Dôvera a dobré meno patrí v neziskovom prostredí k najdôležitejším aktívam každej organizácie. Zvyčajne sú za dobrou reputáciou roky zodpovednej práce. Tento návrh chce stigmatizovať organizácie a fakticky likvidovať ich dôveryhodnosť,“ dopĺňa Blaščák.
Pripomína, že návrh zákona núti organizácie aj zverejňovať mená darcov. Podľa neho tým škodí jednej z podstatných motivácií k darcovstvu:
„Dary sú vo svojej podstate jednostranné právne akty. Nie sú založené na logike ‚niečo za niečo‘. Pre mnohých darcov je aj preto dôležité, aby neboli exponovaní, lebo to ide proti logike ich filantropického nastavenia,“ vysvetľuje Blaščák pre EURACTIV Slovensko.
Obmedzenie príspevkov by podľa Batkovej malo pritom dosah práve na ľudí na Slovensku, ktorým organizácie pomáhajú. Pripomína, že občianske organizácie „nerobia aktivity pre seba, ale práve pre nich“.
„Celkovo je takýto návrh ohrozením ľudí na Slovensku, ktorí sa združujú, aby si navzájom pomáhali, aby sa verejne angažovali, vyjadrovali svoje postoje, prípadne boli aj kritickí či prinášali odborné riešenia. Je vážnym ohrozením základu demokracie,“ dodala Batková.
Vláda plní sľuby
Navrhovaná novela je v súlade so sľubmi, ktoré vláda Smeru, SNS a Hlasu komunikovala už v čase podpisovania koaličnej zmluvy.
V októbri 2023 budúci premiér Fico vyhlásil, že s nástupom jeho vlády sa „skončila éra, keď na Slovensku vládli politické mimovládne organizácie“.
Povedal, že ak mimovládky pôsobia na Slovensku a sú platené zo zahraničia, „musia byť označené za zahraničného agenta“. Prisľúbil pritom zavedenie zákona, ktorý by to umožnil.
Tento text vyšel v originále na serveru euractiv.sk.
