S prístupnosťou internetu a sociálnych sietí, ako aj čoraz väčšej anonymity, ktorú online svet ponúka, sa rozširuje možnosť prejavovať najrozličnejšie názory. Kým mnohí tvrdia, že táto suverénnosť, ktorú Slováci aj obyvatelia mnohých iných európskych krajín nadobudli, otvára dvere mnohým novým témam a diskusiám, iní vidia v nekontrolovanosti už teraz časovanú bombu. So slobodou totiž pribúda aj vyjadrovanie nenávisti.
Sloboda prejavu, na ktorú sa diskutéri s najextrémnejšími názormi odkazujú, však nie je ani na Slovensku neobmedzená. Ohraničuje ju článok 26 Ústavy, článok 10 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a špecifikovaná je aj v Trestnom zákone.
„Sloboda prejavu u nás neumožňuje rasistické výroky, šírenie fašizmu, šírenie klamstiev v záujme poškodiť druhému a podobne. Vyhrážať sa niekomu vraždou, navádzať na lynčovanie, urážať za vyznávanie náboženstva, haniť akúkoľvek rasu nie je ale prejavom slobody,“ hovorí Dušan Ondrušek, výkonný riaditeľ občianskeho združenia PDCS (Partners for Democratic Change Slovakia) a člen Slovenskej Psychologickej Asociácie.
Podľa neho sa „súčasné obdobie nekontrolovaného, anonymného využívania sociálnych sietí“ bude spätne, „po niekoľkých desaťročiach hodnotiť ako slepá ulička v organizovaní verejných diskusií“.
Extrémizmus najviac ovplyvňuje mladých
Extrémizmus je definovaný ako ideológia alebo správanie, ktoré sa významným spôsobom odlišujú od všeobecne akceptovaných noriem. A práve nekonvenčnosť názorov, ktoré ich autori prezentujú ako antimainstreamové, často zaujmú širšiu masu, ktorá v nej trestný čin či priestupok nevidí.
Štúdia Manueli Caiani z florentskej Scuola Normale Superiore a Aleny Kluknavskej z Masarykovej univerzity Extrémna pravica, internet a európska politika v krajinách strednej a východnej Európy tvrdí, že extrémisti na slovenskom internete pôsobia „súdržnejšie a horizontálnejšie“ ako napríklad v českej republike, „čo naznačuje štrukturálne usporiadanie, ktoré pôsobí priaznivejšie pre úzku spoluprácu v rámci smeru”.
Extrémistické sily na Slovensku pomerne silne ovplyvňuje aj orientácia mladých na hodnoty kultúrnej uzavretosti. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky Mladí ľudia a riziká extrémizmu.
„Hoci nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu vníma väčšina mladých ľudí ako nebezpečný trend, sociálno-demografická analýza odhalila, že niektoré sociálne skupiny mladých sú na problematiku extrémizmu menej citlivé,“ uvádza štúdia. Inštitút tvrdí, že čím je vzdelanie nižšie, tým je prah citlivosti na problematiku extrémizmu nižší, a naopak.
To, že extrémistické skupiny sa pri hľadaní nových prívržencov často zameriavajú na dospievajúcich, a to práve prostredníctvom internetu, konštatuje aj projekt Zodpovedne.sk. Projekt občianskeho združenia eSlovensko Bratislava, ktorý vznikol v roku 2007, je zameraný na bezpečné a zodpovedné používanie internetu, mobilných telefónov a nových technológií. Podľa zistení tvorcov projektu údaje, ktoré používajú extrémistické hnutia na podloženie svojich myšlienok, bývajú zamaskované ako „historické“ alebo „vedecké“.
„Opierajú sa o odborný jazyk alebo zistenia odborníkov, výskumníkov a o iné autority, často morálne a nespochybniteľné,“ uvádza štúdia.
Trestné činy vs. priestupky
Počet prípadov extrémizmu v ostatnom období exponenciálne narastá nielen v online svete. V prvých deviatich mesiacoch roka 2017 bolo na Slovensku začatých 130 nových trestných stíhaní vo veci extrémizmu, pričom za rovnaké obdobie v minulom roku zaznamenala polícia 45 trestných činov tohto charakteru. „Začaté trestné stíhania vo veciach pre trestné činy extrémizmu zaznamenali číselne prudký nárast,“ informovala koncom septembra TASR aj hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry, Jana Tökölyová.
Od januára tohto roka patria trestné činy týkajúce sa extrémizmu pod Úrad špeciálnej prokuratúry. Vyšetrovanie má na starosti Národná kriminálna agentúra. Vláda Slovenskej republiky začiatkom roka 2017 predstavila aj novú Národnú jednotku boja proti terorizmu a extrémizmu, tvorenú 125 policajtami.
Na monitorovanie extrémizmu na internete má polícia dokonca aj počítačovú aplikáciu. Podľa Ministerstva vnútra poskytuje aplikácia polícii „sadu nástrojov, umožňujúcich vykonávať monitoring, odhaľovanie, zaznamenávanie a spracovávanie prípadov extrémizmu v prostredí internetu efektívnejšie ako doteraz“.
Odborníci na extrémizmus však tvrdia, že mnohé prejavy extrémizmu sú mnohokrát kvalifikované len ako priestupok a vôbec sa nedostanú pred súd. Polícia oznamovateľom odporúča riešiť napríklad trestné oznámenia za vyhrážanie skôr v priestupkovom konaní. „Zatiaľ nemáme žiaden účinný nástroj ako stopercentne zabrániť extrémizmu a nenávisti. Poznáme len pár drobných krokov, ktoré ich čiastočne znižujú,“ pripomína aj Dušan Ondrušek.
„Keďže regulácia a stanovovanie pravidiel sa v tejto oblasti vyvíja pomalšie, ako sa rozvíjajú napríklad sociálne médiá, môžu si extrémisti na internete dovoliť ďaleko viac, ako by si mohli dovoliť v inom priestore,“ hovorí Juraj Rizman z organizácie VIA IURIS, ktorá sa už od roku 1993 na Slovensku venuje ochrane ľudských práv, rozvoju demokracie, právneho štátu a občianskej spoločnosti. Za kritické v tejto súvislosti považuje najmä vyhrážky násilím, či fyzickou likvidáciou, pričom podľa neho štát reaguje pomaly a ťarbavo.
Nutná spolupráca celého odvetvia
Nenávistné prejavy či podnecovanie k násiliu, ktoré sa šíri v online prostredí, berie vážne aj najväčší internetový prehliadač na svete, spoločnosť Google. Podľa spoločnosti so zastúpením aj na Slovensku, tvoria vyhľadávacie dopyty s extrémistickou tematikou však len malé percento zobrazení.
Alžbeta Houzarová, PR manažérka spoločnosti Google pre Českú republiku a Slovensko potvrdila, že Google už dnes zamestnáva 10 tisíc externých hodnotiteľov, ktorí „priebežne hodnotia kvalitu výsledkov vyhľadávania a dodávajú tak jedno z ďalších kritérií fungovania vyhľadávacieho algoritmu“. „Hodnotitelia hodnotia to, či stránka, na ktorú kliknú, im poskytuje informáciu, ktorú hľadajú, a tiež hodnotia kvalitu výsledkov vyhľadávania na základe odbornosti, serióznosti a dôveryhodnosti daného obsahu,“ vysvetľuje s tým, že tieto praktiky nemajú priamy vplyv na výsledky vyhľadávania, a preto nejde o cenzúru.
Osobitnú súčasť predstavuje aj najväčšia videoplatforma na internete, ktorá od roku 2006 rovnako patrí spoločnosti Google, YouTube. Na lepšiu identifikáciu a rýchlejšie hodnotenie kontroverzných videí využíva spoločnosť technológiu strojového učenia, ktorá sa podľa Google stále skvalitňuje. „Spoliehame sa tiež na aktivity celej komunity, každý používateľ má v rukách mocný nástroj a nevhodný obsah môže jednoducho nahlásiť. Nahlásený obsah revidujeme 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ doplnila Houzarová.
V boji proti nenávistným prejavom na internete je ale nutná spolupráca celého odvetvia ako aj relevantných inštitúcií. Spoločnosti Facebook, Microsoft, Twitter a YouTube vytvorili koncom júna Globálne internetové fórum na boj proti terorizmu (Global Internet Forum to Counter Terorism), kde sľubujú spoločné hľadanie spôsobov ako obmedziť šírenie terorizmu a násilného extrémizmu v rámci služieb, ktoré poskytujú používateľom.
Juraj Rizman však pripomína, že stále existujú viaceré možnosti zlepšovania a do budúcnosti bude nutné na prevádzkovateľov portálov a sociálnych sietí meniť pohľad. „Je jasné, že nejde o tradičných vydavateľov, ale miera ich zodpovednosti za šírenie a obmedzovanie obsahu, ktorý je v rozpore so zákonom sa do budúcnosti musí zvýšiť,“ hovorí Rizman.
Boj v novom priestore
Internet a sociálne siete vytvorili pre extrémizmus nový priestor. „V začiatkoch propagovania on-line komunikácie sa od zapojenia ľudí do sociálnych sietí očakával rozmach demokracie,“ hovorí Dušan Ondrušek. Podľa neho si spoločnosť myslela, že otvorenosť, finančne nenáročný a rýchly prístup do diskusií pre všetkých bude znamenať „odstránenie bariér pre rovnocennú diskusiu všetkých so všetkými“.
„Naivne sme sa domnievali, že hranicami neobmedzená deliberácia povedie k tomu, že ľudia sa budú stávať tolerantnejšími. Budú mať skúsenosť z priameho dialógu s ľuďmi, s ktorými by sa za bežných okolností kvôli vzdialenosti alebo inému kultúrnemu zázemiu nikdy nestretli, budú mať priamu možnosť rozpúšťať svoje predsudky v diskusiách zoči-voči. To sa udialo len vo veľmi ohraničenej miere,“ vysvetľuje riaditeľ občianskeho združenia PDCS.
Podľa Juraja Rizmana sa viaceré extrémistické názory a mnohé mýty na Slovensku už udomácnili do takej miery, že sa stali súčasťou politickej i verejnej debaty. „Základný problém je, že mnohé tieto nepodložené tvrdenia sú už dnes vnímané, ako fakty,“ hovorí komunikačný manažér organizácie VIA IURIS.
Okrem orgánov činných v trestnom konaní a samotných internetových spoločností však Rizman vidí dôležitú aj úlohu občianskej spoločnosti. Neziskový sektor podľa jeho slov extrémizmus na internete na Slovensku doteraz ignoroval, čo bola podľa neho „strategická chyba“. „Občianske organizácie by teraz mali zmeniť stratégiu a začať poctivo a dôsledne tieto mýty vysvetľovať a na základe konkrétnych argumentov ich postupne búrať,“ doplnil Juraj Rizman.