Slovensko: Zahraničnopolitická agenda v programoch: Strany najviac rozdeľuje prístup k Moskve a Pekingu

EURACTIV Slovensko analyzoval pozície deviatich politických strán, konkrétne Smer-SSD, PS, Hlas-SD, Republika, Sme rodina, SaS, KDH, OĽaNO, SNS. Ich výber bol zostavený podľa kľúča zvoliteľnosti v prvých piatich prieskumoch verejnej mienky renomovaných agentúr, a to od 1. júla 2023. Analýzy pracujú s programami a programovými tézami politických strán, ďalej s mediálnymi vyhláseniami ich predstaviteľov, respektíve s odpoveďami na priamo zaslané otázky stranám.

Z programov politických strán v oblasti zahraničných vzťahov je zrejmé skôr ich hodnotové ukotvenie. Prinášajú však len málo vízie o tom, ako tieto hodnoty udržať či ochrániť. Strany píšu o spolupráci s Taiwanom, o ochrane kresťanov aj o väčšom počte žien na veľvyslanectvách.

Zahraničnopolitická oblasť nebýva v politických programoch strán najvyššou prioritou, avšak aj pred septembrovými voľbami sa témy svetovej orientácie Slovenska v politickom boji stávajú tými najzásadnejšími.

Programy v tejto oblasti sú pomerne všeobecné a skôr reflektujú hodnotové ukotvenie strany. Nájdu sa v nich ale aj jedinečné nápady. Smer chce napríklad „pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany“, o ktorých hovorí aj Republika. KDH by sa v oblasti ochrany ľudských práv na medzinárodnej úrovni sústredilo „najmä na ochranu kresťanov“. PS navrhuje vymenovanie národného koordinátora pre pomoc s obnovou Ukrajiny. Podporu prechodu od jednomyseľného hlasovania v zahraničných otázkach EÚ k väčšinovému napríklad už nepodporujú len Progresívci, ale interne o nej hovorí aj SaS. Hlas spomína, že by do diplomacie a na veľvyslanecké posty chcel dostať viac žien.

Rozdiely sú však zásadnejšie. EURACTIV sa pozrel primárne na štyri oblasti.

Vzťahy s Ruskom

Ruská vojna na Ukrajine bola od jej vypuknutia vo februári minulého roka hlavnou témou debát väčšiny stretnutí na ministerskej úrovni EÚ, ale aj na summitoch. Členské krajiny sa jednohlasne zhodli na odsúdení „nevyprovokovanej a neopodstatnenej ruskej vojenskej agresie“ voči Ukrajine a postupne aj na 11 balíčkoch sankcií. Ten posledný schválili krajiny v júni tohto roka.

Sankcie, ktoré podľa Bruselu jednoznačne fungujú, majú oslabiť ruské hospodárske základy, aby obmedzili jeho schopnosť viesť vojnu. Reštriktívne opatrenia sa v súčasnosti vzťahujú aj na takmer 1 800 jednotlivcov a subjektov. Krajiny Únie už napríklad zmarili ich európsky majetok v hodnote vyše 21,5 miliardy eur, čo je takmer toľko, koľko chce eurokomisia vložiť do fondu pre vojenskú pomoc Ukrajine. Objavujú sa ale aj hlasy, ktoré tvrdia, že poškodzujú národné ekonomiky európskych krajín viac, ako je to nutné.

Viacerým sankciám však môže už v najbližších mesiacoch postupne vypršať platnosť a ďalšie bude ešte len potrebné vyjednať. Aj preto sme sa slovenských politických strán pýtali, či by podporili schválenie nového balíka sankcií voči Rusku, ak by ho eurokomisia predstavila.

Väčšina politického spektra sa prikláňa k tomu, že by Slovensko malo byť pri vyjednávaniach aktívne, no proeurópske. Komunikovať musí svoje červené čiary a záujmy, no v Bruseli tiež musí pomôcť nachádzať také kompromisy, aby efektívnymi nástrojmi zatlačili na Rusov.

Progresívne Slovensko v programových tézach pripomína, že „vďaka sankciám má Putin menej prostriedkov na nákup zbraní a regrutovanie vojakov pre svoju agresiu“. KDH sa chce dokonca „usilovať o podporu prodemokratických síl a ochranu ľudských práv v Rusku“. Sankcie budú podporovať dovtedy, kým budú „pretrvávať právne dôvody“.

Podľa tímlídra pre zahraničné vzťahy strany SaS Juraja Drobu je podpora protiruských sankcií jednoznačná. „Vylučujeme akékoľvek separátne bilaterálne dohody s Ruskom ohľadom usporiadania Ukrajiny alebo sankcií,“ tvrdí v programových tézach jeho strana. „Opodstatnené predlžovanie sankcií“ by podporilo aj OĽaNO, a to „s cieľom mierového riešenia konfliktu s Ukrajinou“. „S Ruskom sa budeme usilovať o dialóg, keďže je historicky a kultúrne späté s Európou,“ dodali pre portál EURACTIV.

Smer v programe síce tvrdí, že sankcie proti „ktorémukoľvek štátu na svete“ chce „hodnotiť (…) na základe efektivity (…) a najmä na základe ekonomických a sociálnych dopadov sankcií na Slovensko“. Jeho predstavitelia sa ale v médiách nechávajú počuť, že existujúce sankcie Slovensku škodia. Obdobne, hoci proeurópskejšie, by sa dala označiť pozícia Hlasu. Ten je k opodstatnenosti súčasných sankcií zhovievavejší, no nabáda na diskusiu o forme a účinkoch. Pellegriniho strana v programe prízvukuje, že „silná a jednotná EÚ musí (…) predchádzať jeho hrubému porušovaniu, ako je to v prípade ruskej invázie na Ukrajine“. Sme rodina o téme priamo v programe nehovorí. Jej predseda však už o sankciách tvrdil, že sú „nateraz dosť prísne a stačia“, ale aj, že „Únia musí ostať jednotná, lebo je to jediný jazyk, ktorému Rusko rozumie“.

Republika potvrdzuje, že chce s Ruskom „rozvíjať aj obchodné vzťahy“. Rovnako ako Smer hovorí primárne o národných záujmoch a následky ústupkov agresorovi nespomína: „Odmietame protiruské besnenie a sankcie,“ píše extrémna pravica v programe. SNS vo verejných vyhláseniach prízvukuje, že Rusko ani napriek násobným balíkom sankcii stále „nie je na kolenách“. Podľa Tomáša Tarabu ide o „neudržateľný“ model.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v zahraničnopolitických témach

Až 64 percent Slovákov a Sloveniek si podľa posledného eurobarometra myslí, že hlas Európskej únie vo svete sa počíta a dokonca by ho chceli aj posilňovať. No podľa prieskumov si len málo z nich uvedomuje, aké náročné je v týchto témach hľadať medzi 27 krajinami absolútnu zhodu.

V Bruseli sa preto čoraz intenzívnejšie hovorí o zmene systému hlasovania v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), respektíve o rozšírení zoznamu oblastí, v ktorých by stačilo uznesenie takzvanej kvalifikovanej väčšiny (QMV). Tá sa dosiahne v prípade, ak súčasne za návrh hlasuje 55 percent (minimálne 15) členských štátov a zároveň ho podporujú krajiny, ktoré zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ. Okrem citlivých tém, ako je SZBP, sa týmto spôsobom hlasuje v Rade až pri 80 percentách legislatívy.

Aj slovenských politických strán sme sa preto pýtali, ako k tejto dileme pristupovali.

Proti prechodu na QMV je väčšina slovenského politického spektra. SMER-SSD bude podľa Moniky Beňovej presadzovať naďalej jednomyseľnosť. Strana je totiž „na základe dlhoročných skúseností presvedčená, že v tejto dôležitej politike by mal rozhodovať každý jeden členský štát“. Proti je aj Sme rodina. „Jednomyseľnosť núti členské štáty k zjednocovaniu svojich pozícií,“ myslí si Ľudovít Goga.

Keďže Republika hovorí v programe o EÚ ako o „návrate k výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov,“ – ktorý, ak by sa nepodaril, strana je „pripravená iniciovať referendum o vystúpení z EÚ“ –, ani v tomto prípade by podpora QMV neprešla. Proti by bolo aj KDH, pre ktoré je „nesmierne dôležité, aby sa jasne rešpektovalo, ktoré kompetencie (…) sú z vôle občanov presunuté“ na EÚ.

Za zmenu, respektíve diskusiu o zmene by boli PS a prekvapujúco aj SaS. Juraj Droba pre EURACTIV potvrdil, že by tento spôsob riešenia externých otázok EÚ podľa názoru väčšiny v strane „eliminovalo viaceré riziká“. Liberáli sa totiž doteraz proti nápadu s QMV ostro vyhraňovali. PS by podporilo prechod na väčšinové hlasovanie „vo vybraných oblastiach zahraničnej a obrannej politiky“. „Fakt, že Maďarsko podniklo množstvo krokov na zablokovanie sankcií, je dôkazom, že trvanie na rozhodovaní na báze konsenzu sa stáva problémom pre Slovensko,“ uviedol Tomáš Valášek.

Rozširovanie EÚ

V súčasnosti má status kandidáta osem krajín vrátane Ukrajiny. O potenciálnych kandidátoch sa hovorí v prípade Gruzínska a Kosova. Krajiny Západného Balkánu sú k prístupu do bloku najbližšie, najmä Srbsko a Čierna Hora, ktorým sa podarilo otvoriť množstvo z negociačných kapitol, no uzatvoriť len dve, respektíve tri v prípade Podgorice. Negociácie s Tureckom sú pozastavené od roku 2016.

Kým šéf Európskej rady Charles Michel len prednedávnom povedal, že blok by mohol byť na vlnu nového rozširovania pripravený už v roku 2030, eurokomisia vyhlásenia spochybnila. EÚ sa podľa exekutívy totiž „nezameriava na dátumy, ale na pripravenosť kandidátskych krajín“.

Slovensko, ktoré má s negociáciami vlastné, neľahké skúsenosti, bolo tradične podporovateľom rozširovania. A tejto línie sa podľa programov a vyhlásení slovenských strán bude pravdepodobne držať aj po voľbách.

Nejednoznačný postoj majú len Republika a SNS, ktoré by najprv preferovali reformovať samotný blok, až následne ho otvárať: „Hoci z ekonomického hľadiska by rozširovanie EÚ o nové trhy dávalo zmysel, sme presvedčení, že EÚ by sa mala najskôr skonsolidovať, zreformovať a vyriešiť vnútorné problémy,“ uviedol Marián Ďuriš z Republiky.

Za rozširovanie po splnení kritérií je zvyšok politického spektra. Hlas rozširovanie v programe nerieši, no šéf kapitoly Peter Kmec potvrdil jednoznačné „áno“. Podobne je na tom Smer, SaS, Sme rodina či OĽaNO, ktoré pre portál uviedlo, že je „pripravené diskutovať o rozširovaní EÚ aj o ďalšie krajiny“. KDH by rozširovanie podporilo, ale navrhuje uplatňovať „postup kreatívnej integrácie do EÚ inštitúcií a jednotného trhu“, no o čo presnejšie by malo ísť, nešpecifikuje.

Tomáš Valášek z PS v podcaste portálu EURACTIV povedal, že hoci jeho strana rozširovanie podporuje, obáva sa, že „Ukrajina je roky, ak nie dekádu od vstupu do EÚ“. Progresívci by napríklad mali problém aj s Tureckom, ktoré podľa podpredsedu Valáška „nespĺňa štandardy modernej demokracie“. Rozširovanie smerom k Turecku by malo byť zastavené aj podľa programu KDH. 

Spolupráca s Čínou

Európska únia je od roku 2020 najväčším obchodným partnerom Číny. Platí to však aj naopak. Denne si blok s Čínou vymení tovary v hodnote až 2,3 miliardy eur (čo je na porovnanie asi veľkosť odhadovaného majetku bývalého amerického prezidenta Trumpa).

Pre Slovensko je Čína stále najväčším obchodným partnerom spomedzi ázijských krajín. Najnovšia bezpečnostná stratégia Slovenska z roku 2021 však prízvukuje, že Čína je pre krajinu partnerom, konkurentom, ale aj systémovým rivalom, a to v súlade s politikou EÚ. Aj preto u nás v marci začali platiť opatrenia na preverenie a prípadný zákaz zahraničných investícií, ktoré mali sledovať strategické záujmy krajiny a EÚ aj v kontexte bezpečnosti.

Slovenské politické strany sa špecificky Číne a budovaniu vzťahov začali venovať viac než v minulosti. Otvorenosť ich prístupu navyše môže naznačovať ambície (ne)ostať spojencom Bruselu.

Podľa Juraja Drobu zo SaS „je súčasný rozsah aktivít primeraný“. Kresťanskí demokrati vnímajú Čínu ako „komplexnú hrozbu pre demokratický svet“. V novej vláde by sa zasadzovali za „diverzifikáciu a ochranu jednotného trhu spolu s ochranou kritickej infraštruktúry a duševného vlastníctva našich firiem“. PS hovorí, že ako súčasť vlády by podporovala európsku líniu a nadväzovala „flexibilné, tematicky zamerané partnerstvá s hodnotovo príbuznými krajinami“.

Spolupráca s Čínou je podľa OĽaNO „dôležitá, najmä z ekonomického hľadiska,“ no to by „nemalo úplne ustúpiť hodnotovému zameraniu zahraničnej politiky“. Hnutie by však podporilo uzavretie investičnej bilaterálnej dohody na úrovni EÚ s Taiwanom. Na Slovensko by chceli prilákať aj ich výrobu čipov, ktorá sa v Európe chystá.

Smer pripomína, že „EÚ aj Slovensko sú do veľkej miery od Číny závislé“. Hlas a Peter Kmec sú za posilňovanie spolupráce, no „v línii so spoločnou pozíciou EÚ“. Sme rodina, ktorej predseda v apríli Čínu dokonca navštívil, hovorí, že má „veľký záujem“ o to, aby tovary smerujúce do Únie minimálne cez Slovensko tranzitovali, „lebo z toho môžeme veľmi dobre profitovať“. „Za“ je aj SNS a hnutie Republika, ktoré podľa svojho programu „vníma postupný presun geopolitického a ekonomického ťažiska sveta do ázijsko-pacifického regiónu“.

Tento text vyšel v originále na serveru euractiv.sk.