Slovensko je dnes v niektorých oblastiach chorým mužom Európy. Predsedníctvo v Rade EÚ dáva progresívne zmýšľajúcim aktérom do ruky silné argumenty vo verejnej diskusii a pre štát aj občiansku spoločnosť vytvára nový komunikačný kontext.
Slovensko ide svojou vlastnou cestou. Pri zhovievavom pohľade sa dá povedať, že má svoj vlastný model. Pri kritickom, že tá vlastná cesta je slepá ulička.
V energetike, klíme a životnom prostredí asi neexistuje jednoznačnejší protipól ako Nemecko. Pri troche zveličenia možno povedať, že Bratislava a Berlín idú opačným smerom. Najvýraznejším príkladom je jadrová energia: Nemecko chce predčasne zatvoriť všetky atómové elektrárne. Slovensko dokončuje jednu novú, ďalšiu plánuje. O obehovom hospodárstve sa hovorí menej, ale aj tu panuje priepastný rozdiel. Kým Nemecko je v recyklácii komunálneho odpadu druhé najlepšie (47 percent v roku 2014), Slovensko druhé najhoršie (6 percent).
A do toho prišlo v júli slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Na slovenskú cestu postavilo novú križovatku. Slovenský model vystavilo skúške. Dalo mu šancu zísť zo slepej uličky.
Program viac európsky ako slovenský
Dôvod je ten, že program šesť-mesačného slovenského predsedníctva v EÚ je skôr európsky ako slovenský. Bratislava si mohla svoje priority vybrať len z toho, čo už ležalo na európskom stole. Pohnúť ďalej či spomaliť môže len tie legislatívne a nelegislatívne iniciatívy, ktoré už navrhla Európska komisia.
Slovensko ide podľa svojho programu a za sebou má prvý mesiac. V júli usporiadalo v Bratislave neformálne zasadnutia ministrov energetiky a životného prostredia.
V energetike Slovensko kladie dôraz na otázky bezpečnosti dodávok, energetickej účinnosti a cien energií. V oblasti životného prostredia je to reforma obchodovania s emisnými kvótami a znižovanie emisií v doprave či pôdohospodárstve, príprava na klimatickú konferenciu COP22 v Marrákeši a obehové hospodárstvo. A po brexite je súčasťou programu samozrejme aj cieľ „priniesť EÚ bližšie k občanovi“.
Program európskeho predsedníctva však vytvára na Slovensku pnutie, aké si pamätá z prístupových rokovaní do EÚ. Jasná línia medzi domácou a európskou politikou je rozmazanejšia viac ako pred tým. Výsledkom je už teraz posudzovanie domácich tém z európskeho hľadiska. Naše názory musia obstáť v európskej diskusii. A zrkadlovo: slovenská realita sa ocitla vo svetle európskych záväzkov.
Parížska dohoda a ďalej
Zatiaľ najväčšou zmenou, ktorú na domácej pôde prinieslo európske predsedníctvo, sa týka Parížskej dohody o klíme. Kým pred pár mesiacmi Slovensko plánovalo ratifikovať dohodu na prelome rokov 2017 a 2018, po prvom zasadnutí ministrov životného prostredia počas predsedníctva oznámilo ratifikáciu do konca roku 2016.
„Čo sa týka Slovenska, dostali sme sa do inej pozície, ako sme boli pred dvoma – tromi mesiacmi,“ odôvodnil zmenu prístupu štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Nevýhodou samozrejme je, že ratifikácii asi nebude predchádzať celospoločenská diskusia všetkých zainteresovaných aktérov. Možno však odôvodnene pochybovať, či by sa diskusia konala v roku 2017, ak sa nekonala v roku 2016. Parížska dohoda je predsa na stole od decembra 2015.
V oblasti klímy bude Slovensko nielen pripravovať EÚ na klimatické rokovania v Marrákeši, ale tiež viesť diskusiu o konkrétnej legislatíve pre znižovane emisií v sektoroch Systému obchodovania s emisiami (ETS) aj mimo neho. Čo sa týka sektorov mimo ETS ako doprava či poľnohospodárstvo, nový návrh Európskej komisie budí veľké emócie a posunúť Radu k dohode nebude ľahké. Slovenský minister životného prostredia ho označil za „veľmi ambiciózny“ a kritizoval niektoré jeho prvky.
Lenže žiadny útok na klimatické ambície Komisie sa nekoná; Slovensko je predsedníckou krajinou. Ani Vyšehradská skupina už nie je čo bývala. Maďarsko ratifikovalo Parížsku dohodu ako vôbec prvý štát EÚ. A signál, ktorý vyslalo Slovensko, je tiež jasný.
Zemný plyn: LNG a Nord Stream II
Slovenskú diskusiu o bezpečnosti dodávok poznačilo európske predsedníctvo tiež. Aj keď úplne inak.
Otvorilo relatívne novú tému skvapalneného zemného plynu (LNG). Ten poskytuje rôznorodé alternatívy k potrubným dodávkam z Ruska, čo bolo jednou z hlavných tém neformálneho zasadnutia ministrov energetiky v Bratislave. „Oblasť LNG je oblasť so značným potenciálom pre EÚ,“ povedal slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (SMER – sociálna demokracia) po stretnutí, na ktoré pozval aj predstaviteľa rýchlo sa rozvíjajúceho vývozcu, Spojených štátov.
A to napriek tomu, že pre Slovensko táto otázka nie je zatiaľ aktuálna. Pre prístup k terminálu LNG v Świnoujści mu chýba plynové prepojenie s Poľskom. Rétorika podobná Žigovej však vytvára záväzok do budúcnosti aj v oblasti, kde sa Slovensko veľmi neangažovalo.
Európske predsedníctvo ovplyvnilo aj postoj Slovenska k plynovodu Nord Stream 2. Ešte pred rokom ho premiér Robert Fico (SMER – sociálna demokracia) nazval „antieurópskym“ projektom, ktorý je „zradou“ západných firiem a Gazpromu. Po júnovom, predpredsedníckom stretnutí s kancelárkou Angelou Merkelovou už hovoril, že „hľadáme odpovede na otázku, aká by mohla byť kompenzácia, čo by Slovensko mohlo ponúknuť v prípade Nord Streamu 2, vieme využiť časť slovenskej siete na tento plyn alebo nevieme.”
Kým Nemecko je najhlasnejším obhajcom Nord Stream 2 v EÚ, Slovensko bolo jeho najhlasnejším kritikom. Svoju úlohu, najmä v politických kabinetoch a kuloároch, mohla zohrať nová pozícia Slovenska ako „čestného sprostredkovateľa“ dohody medzi štátmi.
Elektrické autá
V oblasti energetiky a životného prostredia vrhá predsedníctvo svetlo na oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva doma. Jednou z nich je ekologická doprava, ďalšou narábanie s vodou a odpadom.
Kým Nemecko má takmer 50-tisíc vozidiel poháňaných elektrinou, Slovensko len 500. A Slovensko nemá 100-krát menej obyvateľov.
V júli Európska komisia vydala stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi, ako urobiť ekologickejšou dopravu, ktorá predstavuje štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe. V rovnakom mesiaci vydalo svoj návrh pre podporu elektromobility na Slovensku aj ministerstvo hospodárstva. Medzi možné opatrenia zaraďujú oba dokumenty dane, slovenská stratégia hovorí okrem iného aj o zrušení registračných poplatkov pre nových majiteľov.
Lenže aktuálny návrh slovenského ministerstva financií navrhol pravý opak: poplatky pre elektromobily navrhol nechať nezmenené a do poplatkov pre autá so spaľovacími motormi zaviedol systém, čím staršie auto kúpite (a teda špinavšie), tým menej za jeho registráciu zaplatíte.
Slovenské úrady nie sú presvedčené o potrebe zelenšej dopravy. A firmy si to v kontexte silného európskeho ťahu na bránu všímajú.
Voda a odpady
Jednou z tém, ktorú si ministerstvo životného prostredia zvolilo pre svoje neformálne zasadnutie ministrov v Bratislave, bol optimálny manažment vodných zdrojov. Už len tento fakt vzbudil rozhorčenie kritikov slovenskej environmentálnej politiky.
Slovensko je „krajina, ktorá minula obrovské množstvo (aj) európskych zdrojov, ale napriek tomu ďaleko zaostala za svojimi záväzkami v oblasti dobudovania kanalizácie a čistenia znečistených vôd,“ napísal v komentári pre denník SME ochranár a bývalý opozičný poslanec (najskôr za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, neskôr nezávislý) Mikuláš Huba.
Chváliť sa čím nemá Slovensko ani v oblasti recyklácie odpadov. Nielen, že je na rozdiel od Nemecka na chvoste európskeho rebríčka. Dokonca mu hrozí, že svoje európske záväzky nesplní. Kým dnes recykluje len 6 percent odpadov, o štyri roky bude musieť podľa platnej európskej legislatívy recyklovať až 50 percent.
Nový slovenský zákon o odpadoch – postavený sčasti na nemeckom – vstúpil do účinnosti tento rok. Ak má však Slovensko dosiahnuť svoj cieľ, budú musieť obce, výrobcovia i spracovatelia odpadu ako aj štát urobiť spolu odpadovú revolúciu.
A argument v rukách kritikov je o to silnejší, že obehovú ekonomiku si Slovensko zvolilo za jednu zo svojich priorít v rámci európskeho predsedníctva.
Energetický mix
Sú však aj oblasti, kde Slovensko zo svojej cesty neuhne. Takou je energetický mix, zvlášť jadrová energia. Kým Nemecko sa rozhodlo odstaviť všetky jadrové elektrárne do konca roku 2022, Slovensko sa nevzdalo svojho plánu dokončiť dva nové reaktory v Mochovciach v tejto dekáde. A naďalej plánuje novú jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Jadrová energia tvorí vyše 50 percent elektrického mixu Slovenska, čo ho v rámci členov EÚ zaraďuje do prvej trojky.
Z obrany jadrovej energie na európskej úrovni Slovensko nepoľavilo ani v čase, keď sa z EÚ sťahuje jeden z jej dôležitých zástancov, Veľká Británia. Slovenský minister hospodárstva Peter Žiga hovoril po neformálnom zasadnutí ministrov energetiky o významne „technologickej neutrality“ pri dekarbonizácii ekonomiky.
Slovensko nie je proti obnoviteľným energiám. Ale nie je ani ich ohnivým zástancom, ako je to v prípade Nemecka. Až 70 percent vyrobenej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov pochádzalo v roku 2014 z hydroelektrární a len 10 percent z vetra a slnka.
Svoj európsky záväzok pre rok 2020 krajina splní, obnoviteľné energie však budia vášnivú diskusiu. Otázkou sú pravidlá pre ich podporu a pripájanie ako aj investície do potrebnej distribučnej infraštruktúry.
Bude to pritom slovenské predsedníctvo, kto začne v Rade EÚ diskusiu o novej smernici o obnoviteľných energiách.
Slovenské predsedníctvo a brexit
Po brexite traumatizuje Úniu obava, že nerieši každodenné problémy občanov a je im vzdialená. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant SMER – sociálna demokracia) síce nehovoril o navrátení právomocí z Bruselu do členských štátov, povedal však, že by mali prebrať väčšiu zodpovednosť a iniciatívu.
A pritom, v oblasti životného prostredia zohráva EÚ pre zlepšovanie životov občanov nenahraditeľnú úlohu. Ako povedal v diskusii pred britským referendom britský exminister pre životné prostredie Lord Deben, Veľká Británia bola v 90. rokoch označovaná pre stav životného prostredia za „chorého muža Európy.“ Zmenili to európske štandardy, s ktorými sama súhlasila, a dnes je jedným z najväčších zástancov obnoviteľných energií a ambicióznych klimatických cieľov; aj keď v kombinácii s jadrovou energiou.
Ako podotkol šéf European Environmental Bureau Jeremy Wates, ktorý je navyše britským občanom, „vrátiť právomoci členským štátom – a toto vychádza z empirickej skúsenosti – nepomôže občanom k lepšiemu životnému prostrediu.“
V oblasti energetiky a klímy je pre slovenské predsedníctvo príležitosťou pozícia Maroša Šefčoviča. Za energetickú úniu je v Komisii zodpovedný Slovák. Ten vie tieto témy navyše aj zdatne komunikovať. Aj v spolupráci s ním môže slovenská vláda občanom ukázať, na čo im je EÚ.
Chorým alebo ohrozeným mužom Európy je dnes v niektorých oblastiach Slovensko. Tým, ktorí to chcú zmeniť, dáva predsedníctvo v Rade EÚ príležitosť brať slovenské úrady na zodpovednosť. Európsky priestor v slovenskej verejnej diskusii sa totiž dočasne rozšíril. Bolo by schizofrenické presadzovať pokrok v Bruseli v úlohe predsedníckej krajiny a brzdiť ho doma vo vzťahu k vlastným občanom. Zvlášť po britskom referende.