24. března 2014
Zvláštnosti prezidentských volieb 2014
Niekoľko faktorov výrazne odlišuje slovenské prezidentské voľby 2014 od tých, ktoré sa konali v roku 2009:
-
úradujúci prezident Ivan Gašparovič sa nemohol znovu uchádzať o prezidentskú funkciu, keďže dovŕšil druhé funkčné obdobie,
-
vo voľbách kandiduje úradujúci predseda vlády Robert Fico,
-
v krajine pôsobí vláda jednej strany Smer-SD, ktorá po parlamentných voľbách 2012 obsadila všetky významné ústavné pozície v štáte,
-
opozičné strany nedokázali vybrať jedného spoločného kandidáta, opozíciu de facto reprezentovalo 6 kandidátov (dvaja z nich sú členovia opozičných strán, štyria sú nestranícki kandidáti)
-
najväčšie šance dostať sa do druhého kola mali okrem predsedu vlády predovšetkým nezávislí (nestranícki) kandidáti, nie členovia politických strán.
Uvedené faktory spôsobili, že hlavnými témami prezidentských volieb neboli otázky spojené so samotnou funkciou prezidenta, jej významom, právomocami, doterajším výkonom a politickými programami predkladanými súperiacimi kandidátmi, ale hodnotenie činnosti vlády, na čele ktorej stojí premiér a prezidentský kandidát Robert Fico. Diskusia sa viedla najmä o možnom vplyve výsledkov volieb na mieru koncentrácie moci v rukách vládnej strany, o ich dopade na celkovú funkčnosť exekutívy, ako aj o tom, ako prípadné zvolenie predsedu Smeru-SD Fica za prezidenta ovplyvní situáciu vnútri samotnej strany.
Výsledky prvého kola prezidentských volieb v SR *
Prekvapenie volieb
Najväčšou senzáciou prvého kola sa stal slabší výsledok favorita volieb Roberta Fica, ktorý predbehol svojho rivala Andreja Kisku iba o 4%, hoci predvolebné prieskumy mu dávali nádej na 10-12-percentný náskok. Najnepríjemnejšou správou pre Fica pred druhým kolom však je sumárny zisk kandidátov s opozičným profilom – podporilo ich celkovo viac ako 1 mil. 300 tisíc voličov. Práve v týchto elektorátnych vodách bude loviť v druhom kole Andrej Kiska, ktorému už vyjadrili podporu kandidáti, ktorí nepostúpili do druhého kola, a opozičné strany.
Záver predvolebnej kampane bol poznačený masívnou diskreditačnou vlnou, zameranou proti Kiskovi. V televíznych diskusiách premiér Fico obviňoval Kisku, že pri svojich niekdajších podnikateľských aktivitách (predaj tovarov na splátky) používal úžernícke metódy a spôsobil tým mnohým ľuďom finančné a sociálne problémy. Predseda „sociálno-demokratického“ Smeru vytýkal tiež Kiskovi, ktorý je podľa vlastného priznania kresťanom – katolíkom, že svojho času uvažoval o konverzii na judaizmus, neskôr sa vraj chcel stať budhistom a má údajne spojenie na scientologickú cirkev, ktorú Fico označil za „veľmi nebezpečnú sektu“. Kiska Ficove obvinenie z úžery rázne odmietol, takisto odmietol akékoľvek väzby na scientologickú cirkev.
Výsledky prvého kola ukázali, že zúrivá diskreditačná kampaň proti Kiskovi nemala predpokladaný efekt: Ficovi vôbec nepomohla (naopak, dosiahol nečakane slabý výsledok) a Kisku neoslabila. Zámer Fica diskreditovať Kisku pritom bol ľahko vysvetliteľný – práve Kiska svojim nestraníckym a neideologickým profilom a schopnosťou osloviť voličov mal zo všetkých kandidátov najreálnejšie šance rovnocenne súťažiť s premiérom. Preto Ficov volebný štáb robil všetko čo bolo v jeho silách, aby Kisku oslabil. Zabrániť postupu Kisku do druhého kola sa mu však nepodarilo.
Čo ovplyvnilo výsledky najväčších rivalov
V čom sú teda príčiny slabšieho výsledku Roberta Fica a naopak celkom dobrého výsledku Andreja Kisku?
Zisk iba 28% hlasov bol pre lídra Smeru-SD vskutku studenou sprchou. Zaúčinkovalo tu zrejme viac faktorov naraz: značná nespokojnosť ľudí s tým ako sa vyvíja spoločnosť (takých bolo aj medzi voličmi Smeru-SD veľa – až 40%) a silný pocit nenaplnených očakávaní pozitívnych zmien v sociálnej oblasti. Časť Ficových voličov bola zrejme presvedčená o tom, že vzhľadom k vysokému ratingu v prieskumoch ich líder má zaručenú účasť v druhom kole aj bez ich podpory. To všetko vysvetľuje, prečo tak veľa Ficových voličov zostalo v deň volieb doma – takmer 600 tisíc.
Svoju úlohu zohralo aj čoraz negatívnejšie vnímanie mocenských ambícií Smeru-SD a jeho predsedu. Smer-SD je od roku 2012 stranou, ktorá ovláda všetky mocenské inštitúcie v štáte. Jej poprední členovia a nominanti pôsobia v pozíciách premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, šéfov silových zložiek a spravodajských služieb. Predsedovia Najvyššieho a Ústavného súdu získali a udržujú si svoje pozície výlučne vďaka politickej podpore Smeru-SD. Strana tiež ovláda Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Úradujúci prezident Ivan Gašparovič je takisto politickým nominantom Smeru-SD, sám sa v roku 2009 vyhlásil za „neoficiálneho člena“ tejto strany a bez podpory Smeru-SD by sotva bol zvolený do svojej funkcie.
Nijakej inej politickej strane na Slovensku sa nepodarilo od roku 1990 skoncentrovať vo svojich rukách toľko moci ako sa to podarilo Smeru-SD po voľbách 2012. Strategickým cieľom Fica je udržať túto mieru koncentrácie mocenských pozícií a podľa možnosti ju aj zvýšiť. Neskrývaná túžba Fica ešte väčšmi skoncentrovať moc v rukách strany, na čele ktorej stojí, však zmobilizovala tých pro-demokraticky orientovaných občanov, pre ktorých znefunkčnenie kontrolných mechanizmov v podmienkach vlády jednej strany je absolútne neprijateľné. Títo občania masívne podporili v prvom kole Ficových protikandidátov. Tí pred voľbami hlasno upozorňovali na autokratické spôsoby premiéra, niektorí dokonca tvrdili, že jeho zvolenie za hlavu štátu ohrozí demokraciu v krajine. Vo voľbách získali títo kandidáti dovedna 1 mil. 320 tis. hlasov, čo bolo takmer 2,5 krát viac než získal Fico.
V prospech Andreja Kisku nepochybne pôsobil fakt, že tento predtým verejnosti nie veľmi známy kandidát odštartoval svoje aktivity, smerujúce k účasti na voľbách hlavy štátu, ako prvý spomedzi všetkých uchádzačov– ešte v októbri 2012. Za rok a pol navštívil množstvo obcí a miest, stretol sa s tisíckami občanov. Všade rozprával svoj príbeh – najprv išlo o pokus uchytiť sa v USA, potom návrat na Slovensko a realizáciu úspešného podnikateľského projektu, neskôr filantropické aktivity cez nadáciu Dobrý anjel. Zrazu sa stal známou postavou. Ukázalo sa, že mu poslúžilo ako výhoda to, čo ešte celkom nedávno bolo považované za veľkú nevýhodu – že nikdy nebol členom nijakej politickej strany. Využil sklamanie ľudí z etablovaných („štandardných“) strán, ponuku niektorých strán, aby kandidoval s ich podporou dokonca odmietol. Pomohlo mu aj to, že nemá jasnejší ideologický profil (i keď v otázkach inakosti a ľudských práv inklinuje k liberálnym predstavám, je pro-trhovo a prozápadne orientovaný), vďaka určitej ideovej amorfnosti môže osloviť širšie voličské spektrum. Mnohým ľudom imponuje aj to, že pri svojom podnikaní v minulosti nepoužil ani cent zo štátnych peňazí a nič neprivatizoval.
Súboj pred druhým kolom
Prvé reakcie Roberta Fica na svoju faktickú prehru v prvom kole dávali tušiť, že diskreditačná kampaň proti Andrejovi Kiskovi zo strany premiéra a jemu naklonených médií bude pokračovať aj pred druhým kolom. To sa napokon v plnej miere potvrdilo hneď na druhý deň po hlasovaní, keď predseda vlády zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnil ďalšie „kompromitujúce“ materiály o Kiskovi, deň na to zorganizoval ďalšiu tlačovku, tiež so zámerom diskreditovať. Označil Kisku za neskúseného „dobrodruha“ a znovu za človeka s väzbami na scientológov. V takejto situácii bude musieť zrejme aj Kiska pritvrdiť svoju rétoriku voči Ficovi s cieľom neutralizácie jeho útokov. Už na prvej tlačovke po oznámení výsledkov Kiska avizoval podanie trestného oznámenia na premiéra za obviňovanie z úžery, čo je podľa slovenského Trestného zákona trestný čin.
Je však nanajvýš otázne, či snaha premeniť volebnú kampaň na diskreditačnú ohováračskú súťaž pomôžu Ficovi zmobilizovať všetkých jeho doterajších voličov. Práve absencia tradičných sympatizantov Smeru-SD vo volebných miestnostiach totiž spôsobila pomerné nízku celkovú volebnú účasť v prvom kole, keď k voľbám prišlo iba 43,2% voličov. Za Fica v prvom kole hlasovalo 532 tis. voličov, t.j. dvakrát menej než v parlamentných voľbách 2012, keď Smer-SD získal až 1 mil. 134 tis. hlasov.
Zatiaľ čo Robert Fico musí teraz presvedčiť podľa možnosti všetkých voličov Smeru-SD z roku 2012, aby prišli v druhom kole a podporili ho, Andrej Kiska má o niečo priaznivejšiu situáciu, keďže má reálne šance získať na svoju stranu väčšinu voličov tých stredopravých kandidátov, ktorí nepostúpili do druhého kola (Radoslav Procházka, Milan Kňažko, Gyula Bárdos, Pavol Hrušovský). Títo voliči sú už do značnej miery zmobilizovaní a ak sa zúčastnia v druhom kole volieb, je veľká pravdepodobnosť, že budú hlasovať za Andreja Kisku.
Ak sa tak stane, do najvyššej ústavnej funkcie v SR bude prvýkrát od roku 1993 zvolený nezávislý nestranícky kandidát.
Grigorij Mesežnikov
Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky.