25. marec 2014, štyri dni pred druhým kolom prezidentských volieb. Slovensko zaplavili čiernobiele bilbordy s citátom kladnej odpovede občianskeho kandidáta Andreja Kisku na otázku denníka Sme: „Ste za registrované partnerstvá homosexuálov“? Bilbordy boli súčasťou antikampane proti nemu. Druhý kandidát, premiér Robert Fico, predseda strany Smer-Sociálna demokracia, je dlhodobo proti, čo v televíznych dueloch opakovane prízvukoval.
V ten istý deň každý zo súperov prijal predstaviteľov Aliancie za rodinu, ktorá organizuje petíciu na usporiadanie referenda o ochrane manželstva a rodiny. Obaja reagovali podobne: ubezpečili ich, že by neignorovali právo občanov vyjadriť svoj názor v referende, ale zároveň pripomenuli, že predmetom referenda môžu byť iba otázky, ktoré sú v súlade s ústavou, a preto ich bude zaujímať ich konkrétny obsah.
Aliancia za rodinu združujúca niekoľko desiatok občianskych organizácií a hnutí vznikla koncom roka 2013 v reakcii na „aktuálne ohrozenia rodiny v Európe i vo svete“, ktoré vidí v tom, že „na úrovni Európskeho parlamentu či iných inštitúcií ako aj v jednotlivých štátoch EÚ... a sveta sú presadzované zákony, odporúčania, či iné legislatívne dokumenty, ktoré idú proti výnimočnosti manželstva a rodiny.“ Takýmto rizikám je podľa Aliancie vystavené aj Slovensko. Ako hrozbu vníma napríklad pokus niektorých poslancov parlamentu – aj keď neúspešný – o zavedenie registrovaných partnerstiev v roku 2012, zriadenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a etnickú rovnosť v roku 2012; fakt, že vládou pripravovaná Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv by mala zahŕňať aj práva LGBTI (2013), či návrh na ratifikáciu tzv. Istanbulského dohovoru obsahujúceho „nebezpečnú rodovú terminológiu“.
Aliancia za rodinu chce referendum, lebo jej evidentne nestačí čerstvá politická dohoda opozičného Kresťanskodemokratického hnutia a vládneho Smeru-SD novelizovať ústavu a vložiť do nej dve vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru“. Tento krok podľa Aliancie nemôže dostatočne čeliť „kultúre smrti“ oslabujúcej tradičnú kresťanskú kultúru a morálku. Na to treba aj zmeny v školstve a v ďalších oblastiach.
Nové dve vety v ústave ako „historický prielom“?
Na druhej strane obe politické strany, ktoré túto dohodu iniciovanú kresťanskými demokratmi „upiekli“ pred voľbami, ju prezentujú ako historický prielom. Pritom KDH sa nemuselo namáhať, aby presvedčilo Smer-SD. Strana, hlásiaca sa k hodnotám sociálnej demokracie, si ideu posilniť ústavnú ochranu tradičnej manželskej rodiny poľahky osvojila. Zároveň napochytre navrhla ďalšiu zmenu ústavy smerujúcu do oblasti súdnictva, dlhé roky zanedbávaného práve vládou Smeru-SD.
Príležitosť podporiť návrh KDH prišla totiž vhod prezidentskému kandidátovi Ficovi, ktorý si tak chcel pridal „dobrý bod“ pre konzervatívnych voličov. O ich podporu sa usiloval ešte pred prvým kolom volieb svojou „videospoveďou“, v ktorej sa im nečakane zveril so svojou katolíckou výchovou v detstve. Na skutočnosť, že pri vstupe do KSČ i neskôr zdôrazňoval svoj ateizmus, museli upozorniť médiá. Návrat „strateného syna“, „ktorý si vyslúžil vo verejnosti ironické pomenovanie „súdruh katolík“, ocenili pred voľbami viaceré cirkevné autority – napríklad Ján Chryzostom kardinál Korec, ktorý mu vyslovil podporu.
Ani KDH, zaskočené veľmi slabým volebným výsledkom svojho prezidentského kandidáta Pavla Hrušovského, však nemusí obísť naprázdno. Novelizácia ústavy mu môže poslúžiť ako náplasť na ranu a zároveň – ako upozorňujú viacerí komentátori – aj ako kľúč, ktorý by mohol otvoriť dvere budúcej vládnej spolupráci pravicovo-konzervatívneho KDH s ľavicovo- konzervatívnym Smerom-SD.
V tomto ohľade bolo pred druhým kolom prezidentským volieb všetko na najlepšej ceste: v Národnej rade SR pri prvom čítaní hlasovalo za návrh zmeny ústavy 103 zo 126 prítomných poslancov, čo predstavuje dve tretiny zo všetkých 150 poslancov. Otvorene proti bolo 5 poslancov; prejavom nesúhlasu bola najmä neprítomnosť alebo zdržanie sa pri hlasovaní.
Poslanci zrejme zobrali na vedomie skutočnosť potvrdenú nedávnym prieskumom verejnej mienky, ktorý si objednalo KDH: že s doplnením ústavy o uvedené dve vety súhlasí veľká väčšina spoločnosti (82 %, z toho 51 % bezvýhradne).
Dve vety v ústave verzus rozmanitosť rodinných foriem
Na prvý pohľad vyznieva takýto masívny súhlas prekvapujúco. Veď slovenská spoločnosť v ostatných desaťročiach zažíva čoraz väčšiu rozmanitosť foriem rodinného spolunažívania, čím nijako nevybočuje z celoeurópskeho trendu. Aj na Slovensku sa napriek ubúdaniu interrupcií presadzuje trend poklesu pôrodnosti i sobášnosti, aj tu pribúdajú deti narodené a vychovávané v nemanželských formách rodiny.
Skutočnosť, že väčšina respondentov deklarovala súhlas s novelizáciou ústavy vyzdvihujúcou ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy, svedčí zrejme o tom, že jej nepripisujú veľkú váhu a neočakávajú jej diskriminačné následky pre ostatné typy rodín.
Zároveň je však zrejmé, že keby mali občania na výber, dali by pred novelizáciou ústavy prednosť konkrétnym legislatívnym zmenám zlepšujúcim sociálne podmienky rodín. Takéto zmeny by totiž prekročili rámec prorodinného populizmu.
Práve v tomto duchu sa uberá časť kritiky pripravovanej ústavnej zmeny. Ako upozornil napríklad poslanec Martin Poliačik (Sloboda a solidarita – SaS), rodiny sú ohrozené nedostatkom finančnými prostriedkov, čo sa dá riešiť rôzne: „Zrušením zákazu súbehu rodičovského príspevku a práce na dohodu, zvýšením materskej dávky z 55 na 65 percent denného vymeriavacieho základu, predĺžením rodičovskej dovolenky z 28 na 34 týždňov. To je prorodinná politika, nie zbytočné dve vety v ústave… Ústavná definícia nezabráni ani týraniu detí, ani tomu, aby rodičia prepadli alkoholizmu a zničili si rodinu “. Podľa Poliačika „manželstvo nepotrebuje ústavnú ochranu, pomôcť treba nezosobášeným párom a párom rovnakého pohlavia.“
O čo ide zástancom novelizácie ústavy
Zástancovia novelizácie ústavy však v tomto ohľade hovoria jasnou rečou. Podľa poslanca za KDH Martina Fronca nie je možné postaviť na rovnakú úroveň tradičnú rodinu a páry rovnakého pohlavia, lebo „keby sme to urobili, ľudský rod by vykapal“. Exministerka rodiny Viera Tomanová zo Smeru-SD sa tiež zastala tradičnej rodiny zloženej z muža a ženy: „Každé dieťa by malo zažiť riadny model normálnej rodiny, všade hľadáme páry muža a ženy, aj pri profesionálnych rodičoch“.
Z uvedených výrokov obhajcov novelizácie ústavy – a dalo by sa ich spomenúť oveľa viac – je zrejmé, že jej pripisujú preventívny charakter – jej cieľom je zabrániť tomu, aby mohlo byť na Slovensku posilnené postavenie párov rovnakej sexuálnej orientácie. Práve na túto skutočnosť reagovalo začiatkom marca 28 organizácií a 77 osobností, keď listom vyzvali poslancov NR SR, aby odmietli navrhované ústavné zmeny. Ako uviedol Martin Macko, predstaviteľ iniciatívy Inakosť, „navrhovaná právna úprava nijako nezvyšuje už existujúcu ústavnú ochranu manželstva, rodiny, rodičovstva a detí, ktoré sú navyše chránené medzinárodnými dohovormi a zmluvami o ľudských právach. Jediným faktickým cieľom tejto úpravy je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva a pravdepodobne aj k akejkoľvek inej právnej úprave ich vzťahov“. Signatári listu vyzvali preto „poslancov a poslankyne NR SR, aby právne predpisy a politiky uznávali rozmanitosť rodinných foriem, a aby prijali všetky potrebné legislatívne a administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žiadna rodina nebola diskriminovaná z dôvodu sexuálnej orientácie či rodovej identity osôb.“
Skutočnosť, že toto volanie vyznelo naprázdno, nie je veľmi prekvapujúca. Veď Robert Fico sa už pre štyrmi rokmi vyslovil celkom jasne: „Keby som mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti so 74-tisíc bodmi, téma zákona o registrovanom partnerstve sa tam nedostane.“ Výhradu, že takýto postoj nezodpovedá sociálno-demokratickej orientácii, odmietajú predstavitelia Smeru-SR s odôvodnením, že slovenská sociálna demokracia má svoje špecifiká. Aj preto Smer-SD v roku 2012 nepodporil spomínanú snahu o uzákonenie registrovaných partnerstiev (hoci v roku 2002 tento zákon neúspešne presadzovala práve Strana demokratickej ľavice, z ktorej vzišiel Smer-SD).
Tabuizácia problematiky sexuálnych menšín
Skutočnosť, že novelizácia ústavy oslabí šance na prijatie zákona o registrovanom partnerstve, však netrápi ani väčšinu slovenskej verejnosti. Táto požiadavka má totiž podľa výskumu z roku 2012 podporu iba necelej polovice občanov (47 %), pričom 38 % ju odmieta a 15 % nemá na ňu jasný názor.
Podľa výskumu Eurobarometer 2009 a 2012 diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie pokladá za častú pokladá necelá tretina ľudí na Slovensku, ale takmer polovica obyvateľov EÚ-27. Iba pätina verejnosti zastáva názor, že gejovia a lesby „by sa mali otvorene hlásiť k svojej sexuálnej orientácii a domáhať sa svojich práv“. Ostatní si naopak myslia, že by „radšej mali byť ticho a nepožadovať nejaké svoje práva“ alebo zaujímajú nevyhranené stanovisko.
O tabuizácii menšinovej sexuálnej orientácie svedčí aj malá viditeľnosť ľudí menšinovej sexuálnej orientácie na verejnosti. Podľa výskumu Eurobarometer 2012 iba 15 % respondentov na Slovensku má takéhoto človeka medzi priateľmi či známymi, kým priemer EÚ-27 bol 41 %. Podobne ako v iných krajinách, najnepriaznivejšia je situácia je na vidieku, ako aj medzi ľuďmi staršieho veku a nižšieho vzdelania.
Čo prezidentské voľby vyjavili o Slovensku
V noci z 29. na 30. marca vydala slovenská spoločnosť o sebe svedectvo: za nového prezidenta si zvolila Andreja Kisku. Skutočnosť, že v tú istú noc si ľudia posunuli hodinky dopredu, je symbolická.
Prezidentské voľby priniesli premiérovi Ficovi až nečakane hlbokú porážku. Oslovenie konzervatívnych voličov, o ktorú sa pokúsil „súdruh katolík“, sa ukázalo ako nedostatočne účinné.
Slovensko tak dostalo na jar 2014 vďaka prezidentským voľbám dva protichodné dary.
Na jednej strane sa zrejme po voľbách dovŕši pokus o novelizáciu ústavy, s cieľom udržať Slovensko medzi krajinami, v ktorých síce zákony zakazujú diskrimináciu ľudí inej sexuálnej orientácie v prístupe k službám či prijímaní do zamestnania, kde však – na rozdiel od väčšiny krajín EÚ28 – nemajú zákonnú možnosť uzavrieť registrované partnerstvo alebo dokonca manželstvo.
Na druhej strane Slovensko bude mať nového prezidenta, ktorý nielenže nikdy nebol členom komunistickej strany, ale aj človeka, od ktorého možno v budúcnosti očakávať väčší rešpekt k potrebe dôstojnosti a ľudských práv ľudí inej sexuálnej orientácie. V tomto kontexte stojí za pripomenutie, že v prvom kole volieb sa našli viacerí kandidáti, ktorí podporili či aspoň jednoznačne neodmietli možnosť uzákonenia registrovaných partnerstiev. To je na Slovensku nezanedbateľné nóvum.
Je teda zrejmé, že zápas o naplnenie vízie Slovenska ako domova pre všetkých – vrátane príslušníkov sexuálnych menšín – sa nekončí a po prezidentských voľbách môže vstúpiť do novej nádejnejšej fázy.
Zora Bútorová pracuje ako sociologička v Inštitúte pre verejné otázky