All Content

Politická situace v regionu – Všechny příspěvky

1 - 20 z 45

René Böll: Když na mě mířil samopal

Téměř půl století od invaze vojsk států Varšavské smlouvy do Československa se René Böll, syn německého spisovatele Heinricha Bölla, vrátil na místa, jimiž procházel v srpnu 1968. Vzpomínal na zvuk střelby v pražských ulicích, pach výfukových plynů z tanků i scény, kdy na něj vojáci mířili samopalem. Článek publikujeme se souhlasem readakce Magazínu Reportér, která text odemkla na svém webu ZDE.
 
Autor/ka Zuzana Lizcová

Táto krajina nie je pre mladých?!

Parafráza názvu slávneho filmu bratov Coenovcov z roku 2007 „No country for old men“ (Táto krajina nie je pre starých) sa stáva v poslednom čase chytľavou metaforou životného pocitu mnohých mladých ľudí v krajinách strednej a východnej Európy.

Autor/ka Oľga Gyárfášová

Politické pozadie a súvislosti vraždy novinára na Slovensku

Článek

Správa o vražde investigatívneho slovenského novinára Jana Kuciaka a jeho nevesty Martiny Kušnírovej šokovala celú krajinu. Nie je to prvý prípad fyzickej likvidácie nepohodlnej osoby v kauzách s viac či menej  zjavným politickým pozadím po roku 1989. 

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Česko se volbou Miloše Zemana pootočilo na východ

Analýza

Post českého prezidenta bude zastávat dalších pět let Miloš Zeman. Obhájce úřadu, známý svým žoviálním až vulgárním politickým stylem a proruskými a ostře protiimigračními postoji, porazil v druhém kole voleb relativně těsně (o 152 tisíc hlasů) umírněného a jednoznačně prozápadního akademika Jiřího Drahoše.

Autor/ka Petr Honzejk

Prezidentské volby v Česku jako zlý sen

Komentář

Tři desítky let po sametové revoluci je atmosféra v české společnosti otrávená. V zemi Václava Havla vyhrávají volby politici, kteří lžou před běžícími kamerami, mluví vulgárně a hanobí svoje politické protivníky. Ten, kdo v uplynulých týdnech podrobně sledoval průběh českých prezidentských voleb, musel mít pocit, že se ocitl ve zlém snu.

Autor/ka Eva van de Rakt

Rozdělená země? Rakousko po dvouleté kampani

Výsledky říjnových parlamentních voleb v Rakousku ukázaly, že ani Rakousko není imunní vůči touze po změně politického stylu i politických elit, jaká se objevuje i v jeho sousedních státech včetně Česka. Po deseti letech vlády velké koalice takovou změnu pro velké množství voličů v Rakousku představuje chystané spojenectví lidové strany a Svobodných. Byť zatím poslední rakouská zkušenost s koalicí v tomto složení je špatná. Jaká cesta k téhle připravované vládě vedla a co se od ní dá čekat?

Autor/ka Vojtěch Berger

Česká politika zůstává i po volbách mužskou doménou

V souvislosti s výsledkem českých parlamentních voleb padala silná slova. Hovořilo se o zemětřesení, začátku nové éry, revoluci. Minimálně v jednom ohledu se toho ale letos na podzim moc nezměnilo. Množství poslankyň, které v nové sněmovně zasednou, se zvýšilo jen mírně (ze 39 na 44). Z celkového počtu 200 zákonodárců dolní komory budou tedy ženy tvořit méně než čtvrtinu, pouhých 22 procent. Jejich zastoupení ve vrcholné české politice tak i nadále zůstává nízké. 

Autor/ka Zuzana Lizcová

Slovenské regionálne voľby: Malá politická revolucia?

Výsledky novembrových krajských volieb na Slovensku silne zarezonovali tak na domácej politickej a mediálnej scéne, ako aj v zahraničí. V podmienkach nízkej volebnej účasti lepšie výsledky dosahovali predovšetkým silné strany s disciplinovaným elektorátom, v posledných rokoch najmä strana Smer-SD, ktorej 20-percentná účasť stačila na to, aby ovládla zastupiteľstvá vo väčšine krajov.

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Ozveny nemeckých parlamentných volieb na Slovensku

Pri hodnotení výsledkov dôležitých volieb v nejakej cudzej krajine domáci experti a politici sa často venujú ich možnému dopadu na vzájomné vzťahy dvoch štátov. Je to nepochybne dôležitý kontext aj v prípade nedávnych nemeckých parlamentných volieb, posudzovaných optikou Slovenska, keďže vzťahy s Nemeckom znamenajú veľa pre túto stredoeurópsku krajinu z hľadiska jej ekonomického vývoja. 

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Slovenská cesta od V4 do jadra EÚ: Sprievodca slovenskou politickou otočkouv európskej politike naprieč tradičnými červenými čiarami a spojenectvami vo V4.

Na začiatku roku 2017 sa Slovensko v dobrom zmysle spamätávalo zo svojho prvého predsedníctva v Rade EÚ. Počas šiestich mesiacov malo možnosť z prvého radu sledovať uvažovanie v únii, ktoré čerstvo formoval výsledok britského referenda o odchode z EÚ. Bratislava hostila neformálny summit EÚ, ktorý v novej situácii hľadal minimálnu úroveň zhody na tom, ako ďalej. Vygeneroval síce cestovnú mapu, no jednotu - a to ani navonok - európskej verejnosti neponúkol.

Autor/ka Zuzana Gabrižová

Letný „krízový vývoj“ na Slovensku

Tohtoročné leto prinieslo na Slovensko nielen horúčavy, miestami až nad 35ºC, ale aj mimoriadne horúce dni na politickej scéne. Povestná „uhorková sezóna“, vyznačujúca sa slabou koncentráciou alebo absenciou významných politických udalostí a nedostatkom tém pre politických komentátorov, tento rok, zdá sa, Slovensko vynechala.

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Slovensko sa vracia ku koaličnej europolitike

Nová vláda štyroch rôznorodých strán našla podľa programového vyhlásenia pomerne silnú spoločnú platformu v pochopení významu stabilnej a funkčnej Európskej únie pre rozvoj Slovenska. Tieto deklarácie otestuje súdržnosť koalície, verejná mienka a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v druhej polovici roka.

Autor/ka Zuzana Gabrižová

Slovenské voľby 2016: šok pre slovenskú demokraciu

Nijaké iné parlamentné voľby na Slovensku nevyvolali toľko prekvapenia, nevôle až zdesenia (a to aj doma, aj v zahraničí) ako voľby 5. marca 2016. Ich výsledky sa dajú bez váhania nazvať šokujúcimi.

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Pravicový extrémizmus v strednej Európe: Nacionalistická politika, utečenecká kríza a výzvy pre demokratov

Terajšia vlna utečencov z krajín Blízkeho východu do Európy vyvoláva nielen napätie v samotnej Európskej únii a medzi jej členskými krajinami, ale aj určité obavy z možného posilnenia radikálno-nacionalistických síl. V krajinách strednej Európy pravicovo-extrémistické sily sa doteraz usilovali o využitie domácich faktorov pri svojich aktivitách. Problém utečencov dáva extrémistom príležitosť oslovovať potenciálnych priaznivcov poTerajšia vlna utečencov z krajín Blízkeho východu do Európy vyvoláva nielen napätie v samotnej Európskej únii a medzi jej členskými krajinami, ale aj určité obavy z možného posilnenia radikálno-nacionalistických síl. V krajinách strednej Európy pravicovo-extrémistické sily sa doteraz usilovali o využitie domácich faktorov pri svojich aktivitách. Problém utečencov dáva extrémistom príležitosť oslovovať potenciálnych priaznivcov pomocou otvorene xenofóbnych a rasistických hesiel. Žiaľ, niektorí mainstreamoví politici v krajinách V-4 im v tom svojim postojom k otázke migrácie nahrávajú.

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Budapešť Keleti

Nádraží Keleti v Budapešti se v posledních dnech stalo symbolem neúspěšné migrační politiky Evropské unie. O aktuálním politickém vývoji referuje Eva van de Rakt, ředitelka naší pražské pobočky.

Autor/ka Eva van de Rakt

„Hnedá“ sobota v Bratislave: Pozdrav extrémistov utečencom

Na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2015, zorganizovanej nedávno v Bratislave, slovenský premiér Robert Fico a maďarský premiér Viktor Orbán svorne odmietli návrh Európskej únie na zavedenie systému kvót pri rozmiestňovaní utečencov, prichádzajúcich do Európy z Afriky a Blízkeho východu. Spôsob, akým spomínaní politici svoj nesúhlas formulovali, však svedčil skôr o tom, že majú problém nie s kvótami ako takými, ale so samotným faktom, že do ich krajín prichádzajú neželaní cudzinci. 

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Príčiny referendového fiaska

Slovenské  referendum „o rodine“ (tento názov sa zaužíval v médiách a v bežnej komunikácii,  hoci celkom nezodpovedá obsahu otázok predložených na hlasovanie), ktoré iniciovalo združenie  katolíckych aktivistov Aliancia za rodinu (AZR), sa skončilo 7. februára 2015 fiaskom, ktoré málokto čakal.

Autor/ka Grigorij Mesežnikov

Zdrcující bilance

Hrozí nám pád do temnot pravicového populismu? Jaké jsou vyhlídky evropské demokracie? Odpovídá známá německá spisovatelka.

Autor/ka Tanja Dückers

Pages